Badboy Has Also Heart

3

V škole sa rozprávalo len o tej párty a o tom, ako Payton všetkých vyhodil. Bola to hlavná téma dňa, možno týždňa. Počula som aj chýri o tom, že to bolo vďaka mne či podobné kraviny. To zapríčinilo, že keď som vošla do školy, všetky oči boli na mne. Cítila som sa nepríjemne, nebola som na takúto situáciu zvyknutá.

„Počula si? Všetci hovoria len o tebe” jasala Jess hneď ako ma stretla.

„No ale videla si tie pohľady? Tvária sa ako keby som niekoho zabila. A takisto, keby Payton tých ľudí z párty nevyhodil, nikto by o mňa nezavadil” objasnila som jej, zatiaľ čo sme si vyberali učebnice zo skriniek.

„No, ale otázka znie prečo ich vyhodil” nadhodila Jess. Bohvie, čo si teraz môže myslieť.

„Ja netuším-” prerušilo ma zvonenie. „Mali by sme ísť na hodinu” sarkasticky som sa usmiala a rozbehla som sa od nej preč, aby som ďalej nemusela počúvať tie jej hlúpe otázky.

V triede som si sadla dozadu a sama, tak ako vždy keď s Jess nemáme hodinu. Všetci ma tu berú za trápnu. Neprekáža mi to. Teda, nie že by sa mi to páčilo, ale tak aspoň sa nemusím rozprávať s takými kreténmi ako sú všetci tu. Stačí mi Jess.

„Žiaci utíšte sa!” zakričal učiteľ, aby si získal pozornosť. Všetci na neho obrátili hlavy a rýchlo stíchli.

„Dnes si niekoho vyskúšame” usmial sa. Skrčila som sa najviac ako to išlo, no nepomohlo mi to. „Slečna Wilson, poďte k tabuli” oznámil a ja som bola nútená vstať.

Počas prechádzaní medzi lavicami som počula kúsok rozhovoru medzi roztlieskavačkami. „Niekto hovoril, že spala s Paytonom” zatvárila sa jedna z nich znechutene.

„Jebe ti? Ona je stále panna, a veď sa na ňu pozri” ukázala na mňa tými gélovými pazúrmi „neviem kto by s ňou chcel niečo mať. A určite nie Payton, ten má na lepšie” povedala povýšenecky. Tak to už chápem prečo na mňa všetci tak zazerali. Myslia si, že s Paytonom niečo mám. Zrejme im niekto povedal, že ho videl ísť do mojej izby a potom si to dotyčný zmenil na vlastnú verziu.

Kašľala som na tie kecy a smerovala ku katedre. Tam som sa obrátila na učiteľa a čakala čo povie.

„Čo nám viete povedať o kyselinách?” ha, myslí si, že to neviem. Lenže ja som sa učila.

Zarecitovala som mu celý výklad o kyselinách a látkách z minulého učiva, takže mám za jedna.

Keď som si už sadla ku lavici, našla som tam papierik. Písala sa tam nejaká pičovina. 'Nemyslíš, že keď si spala s Paytonom, čo je prakticky tvoj nevlastný brat, bere sa to ako incest? To by si dala aj svojej matke?'

Porozhliadla som sa po triede, či náhodou neuvidím niekoho kto sa smeje, až mi zrak padol na tú skupinku. Tie roztlieskavačky zrejme nemajú nič iné na práci, ako ponižovať a ohovárať ostatných. Papierik som si strčila do vačku a ďalej to neriešila.

Hneď ako zazvonilo, som odchádzala z triedy medzi prvými. Mierila som ku svojej skrinke, kde sa stretávame s Jess po každej hodine. Už tam na mňa čakala.

„Neuveríš, čo som sa práve dozvedela” zamračila sa.

„Čo také” ponadvihla som obočie, aby to zo seba už dostala.

„Že ty, si sa vyspala s Paytonom Moormeierom!” vykríkla. „Netušila som, že stratíš panenstvo práve s ním, ale tak občas neviem čo od teba čakať. A toto ma fakt dostalo, ako si mi o tom nemohla povedať?”

„Ja som sa s ním nevyspala!” zakričala som, nemala som na to už nervy. Všetci stíchli a svoje pohľady obrátili na nás.

„Na čo tak zízate?!” povedala nazlostene Jess a všetci sa vrátili k svojim činnostiam. Po chvíli prehovorila. „Tak ale keď si s ním nespala, prečo sa o tom všade hovorí?” opýtala sa udivene.

„To keby som vedela aj ja” a v tej chvíli som ho zahliadla. Vykračoval si so skupinkou kamarátou a rozprávali sa. Každé dievča sa za ním obzrelo, teda aj za ostatnými, ale najviac za ním. Jeho vlasy mu padali do tváre, ako v tú piatkovú noc zatiaľ čo sa smial.

„Poďme už” ťahala som Jess, aby som zabránila stretnutiu s ním. Na okamih sa nám stretli pohľady, no rozdelili sa v ten moment, keď som vstúpila do triedy.

                                                ***

V škole sa už nič zaujímavé nedialo. Iba tie reči o mne a bla bla bla. Po obede sme sa s Jess rozlúčili a dohodli sme sa, že večer niečo podnikneme.

Po ceste domov vedľa mňa zastavilo auto. Vykukla z neho vlasatá hlava a prehovorila na mňa. „Nechceš zviesť?”

„Nie vďaka, mám nohy” ani som sa na neho nepozrela a kráčala ďalej.

„No tak. Veď ti to bude trvať ešte pätnásť minút. Keby ideš autom, sme tam za päť” uškrnul sa. Chvíľu som uvažovala. Nebolo by to zlé.

„Fajn” rozhodla som a nastúpila. Ja, on a jeho červená Toyota Supra sme mohli vyraziť domov.

„Vieš, mám otázku” povedala som.

„No?” zazrel na mňa kútikom oka.

„Čo ti zmenilo názor na mňa? Myslím to, že sa ku mne nesprávaš ako tak obrovský kretén” zasmiala som sa a on so mnou.

„Uvedomil som si pár vecí. A jednou z nich je aj to, že keďže teraz budeme bývať nejakú dobu sami, nemôžem ťa stále len buzerovať” usmial sa čím priniesol do auta lepšiu atmosféru. „Ale, nič sa nemení na tom, že ťa nemám rád. Len sa nebudem správať ako tak veľký kretén” obzrejmil ma. Zrejme si myslel, že ja k nemu začínám prechovávať nejaké "kamarátske" city. No určite.

O pár minút sme zastavili pred naším domom. Mal pravdu, a zrejme by sa mi nechcelo ísť ešte ďalších desať minút peši domov.

Hneď ako som vošla do domu, tašku som si hodila do najbližšieho rohu a rozbehla sa do kuchyne. Vzala som si kekse a nejaké koláčiky, pretože jedlo v škole som nemienila zjesť.

Sadla som na gauč k telke a vyhľadala svoj obľúbených program. Zbehla som ešte rýchlo hore do izby, prezliecť sa do voľného trička, ktoré mi siaha do polovice stehien a spravila si drdol. V obývačke som už mohla jesť všetky pochúťky a užívať si svoj obľúbený seriál.

Po nejakom čase som sa pozrela na mobil, keď mi niekto volal. Bola to Jess a oznámila, že o chvíľu môžme vyraziť. Povedala, že sa mám obliecť komfortne, pretože pôjdeme do mesta. Usmiala som sa a išla sa do izby pripravovať.