Badboy Has Also Heart

28

Tento náš 'vzťah' s Paytonom trvá už niekoľko dní. V škole sa nerozprávame, teda správame sa tak ako predtým, a doma si už sme blízky. Stále som sa však neodhodlala rozísť s Jacksonom. Nemám na to srdce mu to jeho zlomiť. Bojím sa toho, akoby zareagoval. No niekedy sa to ale stať musí. A rozhodla som sa, že dnes by sa to malo stať. Preto som teraz sedela na obede s Jess a tvárila sa, že ju počúvam, zatiaľ čo som rozmýšľala nad všetkým, čo mu poviem.

Všetko som to mala už premsylené, potrebovala som si to len ešte raz v hlave prejsť. Mala som presne určené, čo mu poviem, aby ho to nezranilo a očakávala som presnú reakciu toho, ako sa zachová. Bola som si istá, že môj plán výjde.

Zvyšok školy prebehol rýchlejšie, ako som si myslela a ja som to už mala namierené do parku, kde sa mám stretnúť s Jacksonom.

Keď som ho tam zahliadla sedieť, zabolelo ma u srdca. Bolo mi ľúto, že mu dávam kopačky aj napriek tomu, že som ho mala rada. No Paytona som milovala, Jacksona som nemohla preto podvádzať.

„Ahoj zlato" usmial sa, „Prečo si chcela, aby sme sa stretli?" z jeho hlasu bolo počuť, že nič dobré od tohoto rozhovoru nečaká.

„Musím ti niečo povedať" povzdychla som a priala si, nech to je už za mnou. „Jackson, je mi to ľúto, naozaj, ale takto už ďalej nemôžme pokračovať" cítila som ako sa moje oči plnia slzami, tak mi to bolo ľúto.

„Čo? Prečo?!" nebol nahnevaný, bol smutný a nechápal situáciu.

„Podviedla som ťa. Ja... Prepáč" už som plakala nielen ja, ale aj on.

Dobrú chvíľu nič nepovedal, no potom sa ozval. „Musím si to premyslieť. Daj mi čas" len som prikývla. Vedela som už dopredu, že sa so mnou rozíde. Čakala som, že sa to stane, a i napriek tomu, že som si chvíle s ním užívala, nedokázala som byť zároveň s ním a podvádzať ho popritom s Paytonom. Jackson má dobré srdce a nezaslúži si to.

Vstala som, naposledy sa na neho pozrela a odkráčala preč.

Chcela som ísť domov a povedať všetko Paytonovi. Chcelo sa mi kričať aj plakať, že som Jacksonovi tak ublížila. No čo človek pre lásku nespraví.

Keď som vošla vchodovými dverami dnu, zacítila som vôňu niečoho úžasného. Payton varí?

„Payton?” zakričala som na neho cestou do kuchyne. Tam som ho našla v kuchynskej zástere ako pobehuje všade možne. Na sporáku boli dva hrnce, z jedného sa dosť parilo, no voňalo to fakt skvelo.

„Čo to robíš?” zasmiala som sa nad tým, aký kuchár z neho bol. Nikdy som totiž nejedla niečo, čo navaril. Vlastne, celkovo som ho variť ešte nevidela, popravde som na to ani nikdy nepomyslela.

„Večeru” riekol, „Teraz už choď, zavolám ťa, keď to bude hotové” mávol rukou nech už zmiznem. Pobavene som prekrútila očami, stihla mu dať pusu na líce a odišla do izby.

Tašku som ako vždy hodila do rohu izby a spadla do postele. Dnes to bol náročný deň, mala som chuť si pospať, no neurobila som. Teda, aj keby som chcela, vyrušil ma môj mobil, ktorý zvonil ako prepnutý. Ako inak, bola to Jess.

„Čo si to práve spravila?!” čakala som, že niečo takéto bude prvé čo povie.

„Odkiaľ to vieš?”

„Prechádzala som okolo parku, keď som ho tam videla. Išla som za ním a on mi všetko povedal, ty hlupaňa” vedela som, že je nahnevaná, ale bola som si istá, že ešte neskončila. „A vieš čo mi povedal? Že si ho s niekým podviedla, no nepovedala si meno. Kto by to asi mohol byť, ententíki dva špendlíky, PAYTON!” jeho meno zakričala tak nahlas, že mi takmer praskli ušné bubienky.

„Nie...” moja odpoveď nebola vôbec presvedčivá, bolo to poznať aj cez mobil.

„Aspoň neklam. Brook počúvaj, ja naozaj nebudem riešiť tvoj vzťah s Paytonom - aj keď Jackson bol v oveľa veciach lepší; ja len chcem pre teba najlepšie. A keď si myslíš, že Payton je to najlepšie, tak nech. Ale nediv sa, keď ti zlomí srdce” bolo mi ľúto, že o Paytonovi tak hovorila. Z časti má to aj nahnevalo, lenže je to moja najlepšia kamarátka a ja viem, že len hovorila to, čo si myslela, že je pre mňa najlepšie. Nedávam jej to za zlé.

„Payton nie je taký. Už viac nie” svojou odpoveďou som si bola úplne istá. Aspoň takmer.

„Dobre Brook, ja budem už musieť končiť. Mám sa stretnúť s Jadenom u neho doma” povedala vzrušene. Mohla som si len predstavovať, čo sa tam u neho doma bude diať. No prajem im to, naozaj sa k sebe hodia.

„Pa” rozlúčila som sa a vypla hovor.

Po pol hodine som to už nevydržala a rozbehla sa dolu do kuchyne. Vôňa toho jedla bola už totiž neuveriteľná a ja som to čím skôr už chcela mať na tanieri.

„Áno, už je to hotové. Naložím ti, choď si zatiaľ sadnúť” prikázal. Počúvla som a pozorne čakala na to, kedy už predomňa položí tanier s tým úžasným zázrakom.

Na tanier predomňa položil kuracie mäso s prílohou a rôznymi druhmi omáčok. Zo všetkého vychádzala úžasná vôňa, najmä z kombinácie mäsa a omáčky.

Keď už si Payton sadol ku mne, začali sme sa zhovárať o rôznych veciach. Začalo to tým, ako bolo v škole, po rôzne blbosti od výmyslu sveta. A keď konverzácia začala nabúdať iný dej, prvá téma v nej bola, keď Payton spomenul Emily.

„Už som sa s ňou rozišiel. To si tam mala byť, začala tam kričať a robiť scény, cítil som sa strašne trápne. O chvíľu neskôr začala plakať a búchať do mojej hrude päsťami, až som ju musela zastaviť a odkráčať od nej preč sám. A čo ty a Jackson? Je tomu už koniec?”

Začala som mu rozprávať ako to prebiehalo, čo povedal a tak. Prezradila som mu aj, ako som sa cítila. Plne ma chápal a utešoval ma, keď si pár kvapiek sĺz našlo svoju cestu von.

Z našej konverzácie nás prerušil môj opäť zvoniaci mobil. Tentoraz sa tam ale ukazovalo meno Jackson.

Payton mi ústami naznačil, že nech ho dám nahlas, a tak som aj spravila.

„Ahoj Brook. Už som sa rozhodol. Každý robí chyby, každý ich v živote spraví pár.  A z tohoto dôvodu ti odpúšťam. Milujem ťa” a Paytonova tvár bola biela ako stena. Moja tiež.