Badboy Has Also Heart

8

Jazda autom bola tichá. Nebolo to trápne ticho, bolo také to normálne. Popravde, aj tak sme si nemali čo povedať. Teda aspoň ja. Stále som nezabudla ako mi nadával, aj keď som v hĺbke duše vedela, že je to sčasti pravda. Ale aj tak, nemal o mne tak rozprávať. Dotklo sa ma to.

Keď sme došli už k budove školy, v tichosti som vystúpila a odkráčala si to dnu. Chodby boli ako inak, preplnené študentmi v skupinkách.

Podišla som k svojej skrinke, zadala kód a moje učebnice sa chystala vložiť dnu. Na poličke skrinky ma ale zastavil papierik s mojím menom. To budú zas nejaké urážky. Lístoček som si zobrala do rúk, učebnice vložila dnu a lístoček rozbalila.

445 - 3568 zavolaj ;-)

Nerozumela som. Veď tam ani nestálo meno. Lístoček som si ako inak strčila do vačku, a s učebnicami pre prvú hodinu som vošla do triedy.

Jess tam ešte nebola, asi bude meškať. Po ceste medzi lavicami do mňa niekto hodil skrčený papier. Toto už bude urážka, pomyslela som si. Zdvihla som ho zo zeme, prečítala si jeho obsah a spravila to isté, čo s lístočekom, na ktorom stálo telefónne číslo.

Doma som si dávnejšie vytvorila takú krabičku, kde sú všetky hnusne urážky na mňa. Sama neviem prečo to robím, ale chcem si to uložiť a raz všetko prečítať. Krabička je uložená hlboko v mojej skrini, keby ju niekto našiel tak by som sa asi zbláznila. Ani Jess o tom netuší. Jediné, čo vie je, že má stále ohovárajú a že po mne hádžu takéto papiere. O škatuľke nič nevie, našťastie.

Sedela som na svojom mieste, sama bez slova prezerala Instagram a rôzne aplikácie, pokým sa konečne ukázala Jess.

„Kde si toľko bola?!” povedala som splašene a zároveň nahnevane, zatiaľ čo si ku mne sadala.

Jemne sa zasmiala a povedala. „Ježiš kľud, veď som sa iba bola prejsť trocha s Jadenom”. Jaden Hossler - chalan z Paytonovej skupiny. Bol to presne ten typ chalana, za ktorého by Jess vraždila. Mal vlasy prefarbené na blond, ale stále tam boli vidieť náznaky čiernej, modro-sivé oči, krásny biely úsmev a úžasný módny vkus. Toto ona milovala. Lenže vedela, že s ním nikdy nič nebude mať, a tak preto si stále začína niečo s chalanmi podobnými jemu.

„No a ako to išlo?” usmiala som sa na ňu. Stále sa pri každej možnej príležitosti, snaží s nim flirtovať.

„Neuveríš! Bola som len ja a on, prechádzali sme sa po ulici a rozprávali sa o našich životoch. Povedal mi, že sa rozišiel s Mads pretože ho podvádzala! Takže Brook, možno mám šancu!” zvýskla od nadšenia. Videla som v jej očiach, že urobí všetko len aby s ním mohla byť. Jaden bol jediný chalan, s ktorým by chodila. Nikdy s nikým iným chodiť nechcela, už od ôsmej triedy ho chcela. Ja som jej to priala, som za ňu šťastná.

Ešte predtým, než som stihla niečo povedať tak zazvonilo. Do triedy vstúpil vzápätí učiteľ a hodina sa mohla začať. Nevšimla som si ani, že Payton ešte pred zvonením vstúpil do triedy. Keď som na neho upriamil zrak, videla som, že ma sledoval. Chvíľu sme pozerali jeden na druhého, ale po pár sekundách som bola nakoniec ja ten, kto prerušil náš očný kontakt.

Na obede som sa rozhodla povedať Jess o tom vzkaze, čo som mala ráno v skrinke. Pozná veľa ľudí tu na škole, možno by mi vedela povedať kto to je. „Jess? Pozri, toto som mala ráno v skrinke, nevieš koho číslo to môže byť?”

„No do riti” povedala okamžite ako si papierik prečítala. „No do riti!” zopakovala „Vieš koho to je číslo? To je Jaksonove! Jackson Felt ti povedal, že mu máš zavolať!” oznámila mi nadšene, lenže ja som ostala v nemom tranze. Čože? Nesplietol si moju skrinku s niekoho inou? Určite áno.

„J-ja? To nie. Zrejme sa pomýlil, určite to nebolo pre mňa” lenže keď som sa pozrela jeho smerom, teda ku stolu kde sedí vždy, žmurkol na mňa a pritom sa usmieval. Možno to predsa len bude pre mňa.

„Stále si myslíš, že to nebolo pre teba? Lebo mne sa to tak nezdá” dobre, možno to bolo pre mňa, ale čo keď si zo mňa chce len vystreliť? Aj keď Jackson, Jaden a niektorý ostatný chalani z ich skupiny neboli taký fuckboys ako Payton, stále som im neverila.

„No taaaak! Zavolaj mu!” potiahla Jess. Bola z toho ešte viac nadšená ako ja.

„Okey okey. Večer mu zavolám” popravde, Jackson bol naozaj pekný a milý. Tmavohnedé vlasy mu padali do čela a oči mal jemne modré. Bol vtipný a stále sa usmieval. Neviem prečo si vybral mňa, ale som rada. Snáď to nieje ich ďalší žartík na mňa.