My cold vampire king ↝ⓎⓄⓄⓃⓂ︎ⒾⓃ✔︎

XXVII.

Nasledujúce ráno sa Jimin zobudil zabalený v perinách. Cítil sa spokojne a sviežo. Nevedel prečo ale nejak ho to netrápilo. No viac ho zaujímalo, kde je jeho pár.

Pomaly sa vymanil zo zovretia periny, na čo sa posadil a ponaťahoval si svoje stuhnuté svaly. Na to sa rozhliadol po komnate. Snažil sa nájsť Yoongiho, no nikde ho nevedel nájsť. Vlastne sa ani v jeho neprítomnosti necítil zle.

Nechcene sa postavil z postele a namieril si to ku svojej skryni. Tú hneď aj otvoril a začal si vyberať nejaký vhodný odev. Nakoniec sa rozhodol pre červenú róbu.

,,Dobré ránko moja drahá kráľovná", zavrnel Yoongi Jiminovi do ucha a objal ho okolo pásu. Nenachádzal sa v komnate, no zaregistroval, že sa jeho milovaný zobudil. Hlavne sa potreboval uistiť, že je v poriadku.

,,Dobré ráno", odzdravil sa mu Jimin a spokojne sa oprel o staršieho hruď. Bolo mu tak príjemné. Najradšej by sa zo svojím párom zabalil do periny a len tak leňošiť.

,,Ako sa cítiš? Nie je ti zle? Necítiš sa inak?", začal sa Yoongi starostlivo vypytovať. Nemohol si dovoliť odýsť bez toho, aby sa neuistil o stave jeho kráľovnej. A hlavne teraz, keď začína jeho premena v upíra.

,,Som v poriadku a cítim sa normálne", usmial sa Jimin a hlavu natočil tak, aby videl kráľovi do tváre. Ruku mu položil na líce a nežne ho s úsmevom pohladil.

Yoongi mu úsmev slabo úsmev opätoval. Hlavu si následne zaboril do mladšieho krku. Nasál jeho dokonalú vôňu a započúvalo sa do tlkotu jeho srdca. Jeho vôňa bola stále tak dokonalá, no jeho srdce bilo už pomalšie. Nebilo tak rýchlo ako pred ich svadbou.

,,To rád počujem. Čo si inak pamätáš z minulej noci?", znovu sa spýtal Yoongi, no hlavu nechal v chlapcovom záhybe na krku. Odmietal sa od neho čo i len na moment odtiahnúť aj keď vedel, že nebude mať na výber.

,,Mali sme svadbu a potom som sem prišiel spolu s kráľom Hoseokom. Ďalej si už nič nepamätám", prehlásil zamyslene Jimin. Ruky si položil na tie kráľové a pohladil ich.

,,Mali sme prekrásnu noc. A tiež už sa začínaš pomaly meniť", zhrnul mu celú noc kráľ, na čo rukami začal blúdiť po celom tele chlapca. Už sa nemohol dočkať kedy sa zmení. Potom sa nemusí držať späť, tak ako tú noc.

Jimin hneď nad tou predstavil sčervenal a rukami si zakril tvár. Prišlo mu to trápne a hlavne sa cítil trochu zklamaný. Predsa kráľ videl jeho telo.

Yoongi sa nad správaním svojho páru len zasmial a vyzdvihol si ho na ruky. Následne sa s ním na rukách pobral ku svoju kreslu, na ktorý sa posadil a chlapca si uvelebil na nohách. Rukou ho hladil po boku a na perách mal stále nežný úsmev.

,,Minnie. Od teraz mi musíš hovoriť všetky tvoje zmeny. Aj keby to boli len tie najmenšie zmeny, musím to vedieť", začal kráľ vážne. Musel ukázať svojmu milovanému, že to myslí smrteľne vážne.

Jiminovi po jeho slovách nabehla husia koža po celom tele. Jeho hrubý a hlavne dominantný hlas vnímal inak. Skôr akoby mu to hovoril, ako rozkaz. Preto radšej hneď prikývol a pritúlil sa ku krku jeho páru.

,,Hneď po premene už nebudeš môcť jesť normálne jedlo a ani ľudskú krv. Jediné, čo môžeš jesť bude moja krv a niekedy aj zvieraciu", Yoongi pokračoval ale tentokrát už z jemným hlasom. Nechcel nejak vyplašiť chlapca na jeho nohách. Uvedomuje si, že jeho postoj bude od teraz vnímať inak.

Jimin znovu len prikývol a ani o milimeter sa neodtiahol od Yoongiho krku. Ucítil slabú sladkú vôňu, ktorá ho neuveriteľne lákala. Chcel sa jej zmocniť, no nevedel ako.

Kráľ sa po nejakej dobe od chlapca odtiahol. Potreboval ešte niečo vybaviť. A hlavne sa musel Jimin zotavovať a zvykať si na jeho nové schopnosti. Všetko je pre neho teraz nové.

Yoongi vtisol jeho páru nežný bozk do vlasov a z rozlúčením sa pobral z ich komnaty. Následne sa hneď rozišiel do svojej pracovne, kde ho čakali rôzne dokumenty, ktoré potrebujú vyplniť a prebrať.

Bloňdiačik sa medzitým ešte upravil a napokon sa pobral do kuchyne. Začal byť dosť hladný. Vlastne si ani nevie spomenúť na to, kedy naposledy jedol. Už mu to aj chýbalo.

Tam si hneď od kuchárov vypýtal nejaké jedlo, ktoré mu z radosťou pripravili. V chlapcovi videli len tie dobré veci ale aj slabé nedokonalosti. No nikdy na nich ani len na moment nezvýšil hlas. Bol na nich milí, takže mu s radosťou vždy pomohli a poslúžili.

,,Mohol by som poprosiť. Pôjdem do záhrad. Mohli by ste mi tam doniesť čaj s menším občerstvením?", spýtal sa Jimin hneď ako dojedol svoje raňajky. Služobníctvo z úsmevom prikývli a hneď sa aj pustili do práce.

Chlapec sa hneď na to pobral z miestnosti a priamou cestou si to namieril do kráľovských záhrad. Pomaly sa prechádzal a užíval si okolie. Tiež aj pocítil niekoľko nových vôni, ktoré neboli až tak silné a výrazné, no cítil ich.

,,Ste na dobrej ceste", Jimin sa nad náhlym hlasom za jeho chrbtom vyľakal a od prekvapenia vypískol. Pomaly sa obzrel, na čo mu pohľad padol na kráľa Hoseoka, ktorý sa naň slabo usmieval.

,,Prepáčte. Nechcel som vás vydesiť. Smiem?", Hoseok vystrel ruku smerom k chlapcovi, ktorý ju z úsmevom bez čakania prijal. Netrvalo dlho a dvojica chlapcov sa pomaly prechádzala po záhradách.

,,Čo ste mysleli tým, že som na dobrej ceste?", Jimin preťal ticho medzi nimi. Vŕtalo mu to hlavou už od kedy to od kráľa počul. Vie kam smerujú tieto záhrady, takže v tom nevidí žiaden problém.

,,Vaša zmena. Určite ste cítili tie prekrásne vône. Vône kvetín, prírody a  vo vašej komnate aj vôňu kráľovej krvi. To sú znaky, že sa začala vaša zmena. Časom ich bude pociťovať silnejšie no to tiež má ešte čas", usmial sa Hoseok a odprevadil chlapca ku altánku, kde naň už čakalo služobníctvo spolu s jeho čajom.

Jimin sa posadil a pokynul kráľovi, aby s ním ešte strávil nejakú dobu. Hneď na to požiadal služobníctvo, aby doniesli kráľovi krv.

Jeho prítomnosť si žiadal z jedného dôvodu, ktorý potreboval vyriešiť. Hlavne teraz, keď mu Hoseok vysvetlil, prečo z ničoho nič cíti toľko rôznych vôni a hlavne ostrejšie.

,,Mohli by ste mi o tom povedať viac?"

_____________________________

Moja posledná predpísaná časť. Takže teraz neviem, ako často budú vychádzať nové diely.