My cold vampire king ↝ⓎⓄⓄⓃⓂ︎ⒾⓃ✔︎

X.

Chlapci spolu vyšli na záhradu za palácom. Tam sa spoločne prechádzali a užívali si prítomnosť toho druhého.

,,Prečo sa chcete vydať za mňa. Nemám nič, čo by som vám mohol ponúknuť. Určite budete chceť potomka, ktorý prevezme vládu. No to vám poskytnúť nedokážem", prehlásil bloňďák po chvíli tichého prechádzania.

Kráľ sa len zasmial a obmotal si ruku okolo mladšieho pásu. Tým si ho k sebe pritiahol bližšie a zastavil sa v chôdzi. Pritiahol si blonďáka pred seba a pohladil ho po líci.

Nikdy nevidel tak prekrásne a nežné stvorenie. Už sa nemohol dočkať momentu, kedy ho zmení a tým si s ním bude môcť robiť čo len chce. Nijak mu to neublíži.

,,Neboj sa ničoho. Potomka mi budeš schopný dať ale to má ešte čas. A vybral som si ťa preto, lebo si mi padol do oka. Takže žiadne otázky typu prečo", hneď po vyslovený týchto slov daroval kráľ chlapcovi nežný bozk na čelo.

Mladší len prikývol a ďalej sa nepýtal. Chcel len vedieť, prečo práve on. Stačilo mu to, lebo aj on mal na kráľa podobný názor. Bol mužný a to mu bohato stačilo.

Kráľ však chlapcovi nepovedal pravý dôvod. Bola pravda, že mu padol do oka, ale odmietal mu povedať, že ide o jeho roztomilosť a nežnosť. Už len tá kombinácia ho ničí. Chcel ho chrániť a mať ho pri sebe.

,,Tak, keď už vieš čo sa kde nachádza, mali by sme ti dať urobiť šaty. Takže teraz šup ku krajčírovi", prehlásil kráľ a chytil chlapca za ruku. Bloňďáčik bez váhania preplietol svoje prsty s tými kráľovými.

Kráľ sa len usmial a rozišiel sa smerom ku krajčírovi. Jimina tiahol za sebou. Nepúšťal jeho ruku ale skvôr zosílil stisk. Nechcel ho nikdy nechať samého. Bál sa, že by sa mu niečo stalo. To by ho dosť vytočilo a nevedel by sa ovládať. On ho skvôr zmenil ako posílil.

Po nejakej dobe sa dvojica chlapcov ocitla u krajčíra. Krajčír sa obom chlapcom uklonil a pokynul, aby sa presunuli ďalej od bežných ľudí. Veď kráľ s jeho nastávajúcim musia vizerať viac nóbl ako ľudia v kráľovstve.

,,Ako by som vám mohol poslúžiť vaše veličenstvo?", spýtal sa krajčír s rešpektom v hlase. Mladý kráľ sa len uškrnul a pokynul Jiminovi, aby sa postavil bližšie ku krajčírovi.

,,Pre môjho nastávajúceho šaty. Očakávam, že počet a kvalitu už dokážeš určiť aj sám", prehlásil kráľ bez akejkoľvek emócie. Jeho hlas bol tak chladný, že Jimina pod ním striaslo. Bál sa, čoho by bol schopný.

Krajčír len kladne odpovedal a začal merať bloňďáčika. Jimin bez váhania robil to, o čo ho krajčír požiadal. Nikdy nebol u krajčíra, všetko si vyrábal sám. Nemali dostatok peňazí na to, aby si niečo také dovolili.

Po chvíli boli hotový a tak mohli opustiť krajčírstvo. Bez váhania sa dvojica rozišla naspäť do paláca. No Jiminovi sa nechcelo vraciať na také luxusné miesto. Bál sa, že by ho nejak pošpinil. Chcel za svojou rodinou. Aspoň sa rozlúčiť.

,,Môj kráľ", prehlásil mladší z dvojice. Kráľ sa potešil nad tým oslovením. Vedel, že si vybral dobre. Nemusel svoju kráľovnú nútiť, aby ho oslovovala môj kráľ.

,,Čím ti poslúžim?", spýtal sa s úsmevom Yoongi a pozrel sa na chlapca vedľa seba. Ruku si obmotal okolo jeho pásu a pritiahol si ho tak bližšie k telu. Zatiaľ ešte prekrásne hrial. Tak príjemné teplo už dlho necítil.

,,Chcel by som ísť za svojimi rodičmi a bratmi. Chcel by som sa s nimi aspoň rozlúčiť. Prosím, dovoľte mi ich vidieť aspoň jeden deň", Jimin zabodol svoj pohľad do kráľovích očí. Prišli mu tak prekrásne a plné nových a nepoznaný vecí, ktoré chcel odhaliť.

Yoongimu sa to nepáčilo. Nechcel svojho nastávajúceho nechať ísť a už vóbec nie bez dozoru. Nechcel, aby sa mu niečo stalo. Tiež nechcel, aby ho jeho rodina niekde schovala a tak by sa k nemu jeho nastávajúci už nevrátil. Len tá predstava ho dokázala rozčúliť.

,,Len tento deň a bez dozoru nikde nepôjdeš. Hneď ako sa dostane do paláca, dostaneš koňa a štyroch vojakov, ktorý na teba budú dávať pozor. Buď to príjmy a môžeš ísť alebo odmietni a nikam nepôjdeš", prehlásil kráľ tým najdominantnejším hlasom, aký kedy použil. Nechcel svojho milovaného nejak vystrašiť, len mu chcel ukázať, kto má posledné slovo. Musel mať nad ním moc.

,,Prímam môj kráľ. Ďakujem", bloňďáčik daroval Yoongimu jeho úsmev a následne si hlavu oprel o jeho hruď. Nerozmýšľal nad svojím činom, len to tak urobil. Cítil, že je to správne a nemusí sa báť, že tým kráľa naštve.

Yoongi sa usmial nad jeho dokonalou kráľovnou. Chcel preň len to najlepšie. Chcel mu na tváry rožžiariť úsmev a byť príčinou jeho skvelej nálady.

Tak ako kráľ povedal, tak aj urobil. Hneď ako sa chlapci dostavili do paláca, Jimin dostal štyroch najsilnejších vojakov a odobral sa na cestu ku svojmu rodnému domu. Bol neuveriteľne šťastný, že dostal príležitosť sa opäť vidieť zo svojimi rodičmi a bratmi. Možno by mohol ísť aj za svojou starou mamou.

Po pol hodine cvalu sa dostali ku jeho rodnému domu. Vojaci pridržali chlapcovho koňa a pomohli mu zliezť. Bolo to preň nezvyčajné, ale snažil sa vyhovieť. Musel pred nimi budiť vyššie postavenie, keďže sa má stať kráľovými partnerom. 

Bez ďalších rozmýšľaní sa bloňďáčik rozišiel ku vchodovým dverám a za ním vojaci ako doprovod. Nemusel sa obťažovať s klopaním, hneď mu otvorila jeho matka a rovno ho vtiahla do jej hrejivého objatia. To jej Jimin bez váhania opätoval.

,,Som taká šťastná, že ťa vidím. Jungkook mi všetko povedal. Len poď ďalej", usmiala sa jeho matka a pustila chlapca dnu. Hneď za ním vošli dvaja vojaci a pred dvere sa postavili zvyšný dvaja.

Hneď ako vošli do domu, Jimin uvidel svojho otca, bratov a dokonca aj jeho starú mamu. Bez váhania všetkých vyobímal. Vedel, že tento deň môže byť posledným, kedy uvidí svoju rodinu.

,,Počkajte na chodbe", prehlásil Jimin hneď ako sa zo všetkými vyobímal a otočil sa na vojakov. Tý však stáli ako prikovaný a odmietali sa akokoľvek pohnúť. Z neznámeho dvôvodu to chlapca štvalo.

,,To nebola prozba ale rozkaz. Určite by ste nechceli, aby sa o tomto dozvedel kráľ", uškrnul sa bloňďáčik a tým odrovnal vojakov. Tý s hlbokým úklonom urobili, ako si Jimin prial. Nechceli riskovať trest od ich veličenstva.

Hneď po ich odchode sa Jimin otočil tvárou k jeho rodine. Stretol sa tak z nechápavým výrazmi rodičov a bratov. Jedine starká sa naň smutne pozrela.

Jedine ona vedela, čo chlapca čaká.