My cold vampire king ↝ⓎⓄⓄⓃⓂ︎ⒾⓃ✔︎

VI.

O päť rokov neskvôr:

Dnes je ten deň. Deň, kedy sa bielovlások stane kráľom. Nemohol sa toho dočkať. Pocit moci bol preň niečo, čo chcel dostať zubami nechtami. O to mu ide a o ešte jednu vec. A tou bola jeho kráľovná.

Tento deň bol preň niečim neočakávaním. Konečne po piatich rokoch uvidí svoju prekrásnu kráľovnú. Len on mu vedel rozbúchať srdce v hrudi a to už päť rokov nebije.

Za tých päť rokov sa jeho správanie zmenilo. Bol viac chladný, nenávistný, agresívny a z jeho upírieho ja sršala viac dominancia. Nevadilo mu to. Vybudoval si rešpekt a to je jediné, na čom práve záležalo.

Jeho mladší brat sa na päťnáste narodeniny tiež zmenil na upíra. Bol z toho vysresovaný, zmätený a bál sa všetkého. Bál sa, že ublíži ľuďom. Tiež odmietal piť ľudskú krv. Jeho rodičia sa rozhodli pre zvieraciu, ktorá mu nakoniec vyhovovala.

Bielovlások bral svojho brata na lov. Učil ho všetkému, čo potreboval. Obaja už sú straší a menej sa rozprávajú. Jediné miesto kde sa rozprávrajú sú práve lovi.

,,Yoongi, už si pripravený?", spýtal sa čiernovlások v okamžiky, kedy vstúpil do bratovej komnaty. Menovaný sa na svojho brata otočil a prikývol.

Spoločne sa pobrali z bielovlasého izby a namierili si to do jedálne. Musia sa napiť, aby potom nezaútočili na ľud. To by bol pre kráľovskú rodinu škandál. Nemohli si nič také dovoliť.

Chlapci sa posadili za stôl a v okamžiky im bola prinesená miska s červenou tekutinou. Bez váhania si misky zobrali do rúk a celú tekutinu vypili. Veď to bolo jediné, čím sa mohli živiť. Nič viac jesť a piť nemohli. No okrem alkoholu samozrejme. Ten bol vínimkou.

,,Yoongi, dúfam, že si pripravený na korunováciu. A tiež samozrejme dúfam, že budeš schopný ovládania sa. Spolieham na teba", prehlásila matka menovaného. Ten sa na ňu len chladne pozrel a prikývol. Veď za chvíľu bude panovať on. Nikto nebude mať právo naň zvýšiť hlas. To by bolo neprijateľné.

,,Neboj sa matka. Budem sa snažiť ovládať. Bude tam moja kráľovná. Som zvedavý, ako sa za tie roky zmenil", prehlásil bielovlasý a postavil sa. Následne sa pobral z jedálne. Za ním vyrazil zvyšok jeho rodiny.

Celý čas mal hlavu plnú kráľovnej. Nemohol by bez nej žiť. Nemohol by strpieť. Ak by musel vidieť, ako sa vydáva za nejakú ženu. To by už nezvládol. Musí byť jeho. Bez nejakých výnimiek. Musí a bodka.

Netrvalo dlho a bliehovlások vyšiel na oči svojmu ľudu. Hneď mu aj do nosu udreli vôňe krvi, ale iba jednu rozpoznal dokonale. Iba jedna mu dokázala popliecť hlavu. Iba tá jediná osoba mu teraz prechádza hlavou.

Hneď sa nenápadne začal obzerať po dave ľudí, ktorý čakali na jeho korunováciu. Chvíľu mu trvalo kedy našiel osobu, ktorú hľadal. No našiel ju a bol spokojný.

Našiel jeho. Našiel svoju kráľovnú.

Už je to päť rokov, čo blonďáčik neustále premýšľa nad princom. Je to päť rokov od kedy bol naposledy v jeho prítomnosti. Je to päť rokov, čo si bloňďáčik nechce priznať, že sa pomaly zamiloval do princa.

Celé noci bol smutný, lebo nemohol vidieť princa. Chcel byť v jeho prítomnosti. Chcel cítiť jeho vôňu. Chcel by vedieť, aké je byť v jeho objatí. Chcel jeho. Chcel a neustále chce.

Jeho úsmev už nebol na dennom poriadku. Nebol tak vysmiatý, aký bol predtým. Celý čas sa usmieval iba z donútenia. Nechcel, aby si ľudia o ňom mysleli, že stratil svoj typický úsmev.

Nebol schopný byť šťastný, lebo nebol z princom, ktorého miluje. Chcel by byť po jeho boku a byť šťastný. Na ničom inom mu teraz nezáležalo. Iba na jednom a to jeho princovi.

Práve sa chystal na korunováciu princa, ktorý pred mesiacom dovŕšil dvadsiate narodeniny. Bol schopný prevziať korunu a trón. Bol schopný panovať a vládnuť celému kráľovstvu.

Bloňďáčik bol na budúceho kráľa pyšný. Je z neho dospelý muž a určite bude vyzerať sexy. Nevie sa dočkať, kedy ho konečne uvidí. Uvidí ho po piatich rokoch.

,,Jiminie, už si? Musíme vyraziť", prehlásil hnedovlások v momente, kedy vošiel do ich spoločnej izby. Starší z dvojice sa otočil na svojho mladšieho brata a s úsmevom prikývol. Konečne mal dvôvod na úprimný úsmev.

Chlapci následne spoločne vyšli z izby a následne aj z celého domu. Tam ich už čakal zvyšok rodiny. S úsmevom na tvári sa spoločne pobrali ku kráľovskému palácu.

Cesta im trvala okolo pol hodiny. Veď bývajú až na konci kráľovstvá. To je dosť ďaleko a pri tom išli peši. Mohli ísť na koňoch, ale nechcelo a im potom hľadať miesto, kde by ich priviazali.

Hneď ako dorazili ku palácu, našli si miesto na státie niekdy za celým ľuďom. Prišli chvíľu pred začatím. Boli radi, že to stihli. V kráľovstve sa neprítomnosť na korunovácii trestá smrťou.

Bloňďáčik sa už neuveriteľne tešil. Určite bude budúci kráľ nádherný a príťažlivý. Síce sa osobne stretol z jeho bratom, ktorému šľachtili koňa, ale stále to nebol on. A to mu trochu ublížilo. Vraj mal prísť z jeho mladším bratom.

Netrvalo dlho a kráľovským dvorom sa rozľahla hudba trúb. Bol to signál príchodu kráľovského páru. Za nimi išiel mladší z bratov a na konci bol budúci kráľ.

Bol to on. Bol to ten bielovlasý chlapec, do ktorého sa zamiloval. Bol to práve on, kto mu chýbal posledných päť rokov. Bol to on, kto vedel bloňďákovi rozžiariť úprimný úsmev na perách.

Celý pochod sa na chlapca pozeral a nemohol z neho odtrhnúť oči. Bol krajší, silnejší, viac sexy, viac príťažlivejší a viac dominantnejší. No proste bol dokonalý.

Celý priebeh korunovácie bol omámený jeho osobou. Ako by bol jeho droga, ktorú musí mať za každú cenu. Musí ho mať. Bez výnimky.

Počas obradu cítil, ako sa naň niekto pozerá, no nenašiel odvahu sa rozhliadnúť. Chcel vedieť, koho zaujal práve on. Nemal nič také, čo by niekoho priťahovalo. Bol len obyčajný chlapec, ktorý pracuje.

Snažil sa ten pohľad ignorovať, ale bezúspešne. Trochu mu to vadilo, lebo sa nemohol plne sústrediť na jeho princa, teda už kráľa. Vadilo mu to a bol z toho na dne.

Chcel bielovláskovi dať všetkú pozornosť. Chcel mu dať celé svoje ja. Chcel mu dať všetko čo mal aj nemal. Chel, aby boli spolu. No to sa pravdepodobne nestane. Veď je kráľ a nutne potrebuje potomka, ktorý by po ňom prevzal korunu a trón.

Na ničom mu nezáležalo, iba na ňom.