XXXIV.

484 31 1
                                    

Po dlhých dňoch, ktoré sa Namjoon snažil urobiť na kráľovnú dobrý dojem, nastal deň kedy si sám chlapec prial, aby za ním kráľ prišiel.

Jimin si všimol snahu kráľa Kima aj keď to stále nestačilo na to, aby mu veril. Avšak aj to mu bohato stačilo na to, aby z kráľovho správania vyvodil následky.

Chlapec sedel v sieni, kde sa mal stretnúť z kráľom. Tuho premýšľal nad svojimi myšlienkami, že si ani nevšimol prítomnosť kráľa, ktorý pri ňom stál a zo slabším úsmevom ho pozoroval.

Namjoon za tie dni zmäkol a stal sa z neho lepší človek. Za všetko vďačil kráľovnej. Nikdy si nemyslel, že ho niekto takto zmení.

,,Kráľovná...", vydýchol kráľ, aby si získal pozornosť mladšieho. Nechcel ho vyrušovať, no musel sa pripraviť na odchod bez svojej kráľovnej. Pochyboval, že by mu mladší dovolil si zo sebou zobrať aj jeho staršieho brata.

Jimin sa nad náhlim prelomením ticha zľakol a trochu povyskočil. Hneď na to vyhľadal pohľad kráľa, ktorý pri ňom s úsmevom stál.

,,Kráľ Kim. Prosím posaďte sa", prehlásil chlapec, na čo kráľ tak urobil a posadil sa vedľa mladšieho. Čakal na jeho slová, ktoré vopred vedel, že nebudú dobré.

,,Viem, že dneska odchádzate a tie dni ste čakali len na moje zvolenie. No to vám nedám", začal hneď Jimin, aby zbytočne nezdržiaval kráľa. 

Namjoon len porazene prikývol a chystal sa postaviť na odchod. No chlapcova ruka na tej jeho ho zastavila v pohybe a uzemnila ho na gauči.

,,Nedovolím vám zobrať brata zo sebou, no nepovedal som, že sa nemôžete stretávať. Ak mi on sám povie, že sa s vami cíti bezpečne, až vtedy dostanete moje povolenie", dokončil svoj prejav Jimin, na čo si všimol kráľových rozžiarených očí.

,,Ďakujem", vydýchol dojatý kráľ. Tak veľmi chcel objať kráľovnú pri ňom. Chcel mu ukázať, ako veľmi mi je vďačný aj za tie krátke okamžiky, ktoré mu povolil.

Jimin sa na kráľa usmial a vtiahol si ho do objatia. Vedel, že mu to teraz pomôže a bolo by to pre neho upokojujúce. 

Namjoon sa usmial a zosilnil svoj stisk okolo kráľovnej. Nikdy nebol šťastnejší. Nečakal tieto slová a to ho urobilo omnoho šťastnejším.

Hneď ako sa od seba odtiahli, začali sa spolu trochu rozprávať a spoznávať sa. Následne sa postavili a spoločne si to namierili pred palác, kde na kráľa čakal kočiar, ktorý ho odnesie domov. 

Pred palácom stál už zmienený kočiar, o tiež aj kočiar kráľa Jung-a. Vedľa kočiara stál Hoseok a aj kráľ Min. Spoločne s rozprávali, no hneď po príchode dvojice chlapcov stíchli a venovali im pozornosť.

Bez váhania sa k nim dvojica rozišla. Hneď na to si Yoongi okolo mladšieho obmotal ruku a pritiahol si ho k sebe bližšie. Aj ten krátky čas bol pre neho hrozný.

,,Tak keď sme tu už všetci, Je čas na odchod", prehlásil z úsmevom kráľ Hoseok, na čo len Namjoon prikývol. Už aj tak sa zdržali príliš dlho a ich kráľovstvá ich potrebujú.

Rovno sa aj začali lúčiť. Králi pobozkali chrbát ruky kráľovnej a s kráľom Minom si podali ruky. Hneď na to s každý pobral ku svojmu koču a rovno sa aj pobrali na cestu.

,,Kráľ môj. Nemali by pri tom byť aj tvoji rodičia?", spýtal sa Jimin hneď ako sa mu koče stratili z výhľadu. Dosť ho to zaujímalo, keďže podľa etikety by tu mali byť.

,Mali. No netráp sa tým, kde sa nachádzajú. Teba bude stačiť vedieť len to, že na trvalo odišli", odpovedal Yoongi zo slabším úškrnom na perách. Dobre vedel, že sa jeho rodičia pri takýchto udalostiach už nebudú vyskytovať.

,,A čo tvoj brat?", znovu sa spýtal mladší a nechal sa kráľom odprevadiť do záhrad. Miloval prechádzky z jeho kráľom. Robilo ho to šťastnejším.

,,Rozlúčil sa skôr. Potom zobral tvojho brata na ich tajné miesto", vydýchol kráľ a svoj stisk na mladšom páse zosílil. Nie že by sa bál, že mu niekde ujde. Len chcel mať istotu, že je pri ňom.

Takto sa dvojica chlapcov prechádzala po záhradách. Nikto nič nehovoril, len si užívali prítomnosť toho druhého. Bolo im spolu príjemne. Nikto ich nevyrušoval a oni si tak mohli naplno užívať svojej chvíle.

Po nejakej dobe sa usadili na lavičku záhradách. Kráľ si zaboril hlavu do mladšieho záhybu na krku a nasál jeho vôňu. Avšak hneď sa odtiahol a zamračil sa na mladšieho.

,,Prečo nevoniaš ako ty? Nemáš ani moju vôňu", Yoongi nepríjemne zavrčal a zadíval sa chlapcovi do očí. Ten sa sucho prehltol a začal sa hrať z lemom svojho odevu.

,,Z kráľom Kimom som sa objal. Bolo to od neho ako poďakovanie a ja som to tiež chcel. Prosím nehnevaj sa", zakňučal mladší a prosebne sa pozrel na kráľa. Vedel, že je žiarlivý, čo si týka dotýkania. Nechcel aby sa hneval a hlavne aby sa takými vecami nezaoberal.

Yoongi sa zhlboka nadýchol a následne vydýchol. Vedel, že by nemal zjapať, len by ho to vystrašilo. Preto si svoje ruky obmotal okolo mladšieho pásu a pritiahol si ho k sebe bližšie.

,,Nie som rád, keď sa ťa niekto iný dotýka. Si len môj", vydýchol Yoongi a hlavu si položil na mladšieho rameno a vydýchol prebytočný vzduch z pľúc. Snažil sa ukľudniť aby nevystrašil svoju polovičku.

,,Ja viem. Už sa to nestane", odpovedal Jimin a vtisol kráľovi bozk do vlasov. Jeho správanie je niekedy podobné dieťaťu. No jemu to nevadí. Je tak spokojný.

Yoongi prikývol z kladným zvukom a ďalej sa opieral o svoju kráľovnú. Nechcel sa odtiahnúť. Chcel takto ostať čo najdlhšie. No jeho práca nepočká.

Znovu ho musí nechať samého.

My cold vampire king ↝ⓎⓄⓄⓃⓂ︎ⒾⓃ✔︎Where stories live. Discover now