My cold vampire king ↝ⓎⓄⓄⓃⓂ︎ⒾⓃ✔︎

II.

O päť rokov neskvôr:

Bielovlasý chlapec si spokojne lenžal na posteli, keď v tom mu zakručilo v bruchu. Bol neskutočne hladný a tak sa postavil z postele. Obul si svoje papuče, na seba si prehodil bavlnenými plášť a rozišiel sa do jedálne.

Tam už za stolom sedeli jeho rodičia a s úsmevom na perách ho pozorovali. Chlapca trošku zarazilo, keď nikde nevidel svojho mladšieho brata.

,,Dobré ráno", pozdravil svojich rodičov, ktorý mu pozdrav s úsmevom opätovali. Nikdy nevidel svojich rodičov sa tak veľmi usmievať. Prišlo mu to tricha divné. Nezaoberal sa tým a posadil sa za stôl k svojim rodičom.

,,Yoongi, musíme ti niečo veľmi dvôležité povedať", preťal ticho chlapcov otec. Chlapec otcovi venoval pohľad a pokynul, aby pokračoval.

,,Yoongi, určite si si všimol, že tu s námi nesedí. Je to preto, lebo je práve polnoc. Zobudil si sa na to, že si hladný, nemám pravdu?", spýtal sa chlapcov otec. Chlapec prekvapene prikývol. Nechápal, ako to mohol jeho otec vedieť.

,,Ide o to, že mi niesme ľudia. Sme upíri a my nespíme. Niesi práve unavený, a potrebuješ sa najesť. Tvojou jedinou stravou bude krv. Od teraz budeš odmietať ľudsjé jedlo. Budeš chcieť iba krv. Zuby ti časom narastú a do mesiaca by si mal byť v plnej sile. To znamená, že budeš rýchlejší, silnejší, budeš mať lepší zrak, čuch a chuť. Tiež bedeš nesmrteľní. Jediné čo ťa zabije je to, keď ti kvôl prevodne srdce. Toto všetko sa prejavuje až na 15 narodeniny. A ty ich máš práve dnes", pokračoval vo svojom monológu chlapcov otec.

Chlapec všetko pozorne počúval a snažil sa pobrať všetko, čo mu práve jeho rodičia povedali. Nechcel tomu nejak veriť, no keď uvidel ostré zuby svojich rodičov a tiež ako sa ich oči zmenili do žltej uveril.

,,Dobre, rozumiem a chápem. Som rád, že ste mi to vysvetlili, ale teraz by som sa už fakt niečoho napil. Už som neuveriteľne smedný", prehlásil bielovlasý chlapec.

Jeho rodičia sa zasmiali a pokynuli slohom aby priniesli pohár s krvou. Slohovia sa poklonili a urobili presne tak, ako im bolo prikázané.

Pred mladého následníka trónu položili veľký pohár s krvou. Chlapec si k nej najprv privoňal a slastné si oblízol pery. Vôňa krvy sa chlapcovi zapáčila až na toľko, že nebol schopný sa ovládať.

Pohár si priložil k perám a hladovo začal piť rudú tekutinu. Krv sa mu na jazyku skŕzala až do krku vo veľkých dávkach. Nevedel sa nabažiť tej sladkej chuti, ktorá mu zapĺňala nútro úst. Nič lepšie asi nepil.

Chlapcovi v tomto momente došlo, prečo on zo svojim bratom raňajkovali vo svojích komnatách. Ich rodičia totižto jesť jedlo nemohli. Chceli to pred nimi skrívať a tak boli nútený jesť osobitne.

Po dopití chlapec položil pohár na stôl a olizil si pery, na ktorý ochutnali kvapky krvy. Hneď pocítil rozrastajúci sa pocit sili. Rodičia pred neho položili zrkadlo, do ktorého sa chlapec pozrel. Uvidel v nich, ako sa mu oči scharbyli do výraznej červenej farby a jeho očné zuby sa o trošku zväčšili a boli i trošku špičatejšie.

,,Ak chceš dneska budeš mať voľno. Zajtra budeme pokračovať v štúdiu a pridáme lekcie o krotení", prehlásila chlapcovi matka. Chlapec sa na ňu pozrel. Následne sa postavil, uklonil sa svojim rodičom sa s poďakovaním sa rozišiel do svojej komnaty.

Z úškrnom sa posadil na svoju posteľ a spokojne sa pozrel z okna.

Bloňďavý chlapec sa zo svojím bratom opäť pobrali ku svoje starej mame. Nevadilo im pomáhať jej. Bolo to naopak. Radi jej pomáhali a vždy od nej po práci dostali nejaké tie koláčiky.

Cestou sa rozprávali, smiali, alebo si spievali. Cestu si takto spríjemňivali s rýchlo im tak aj zbehla. 

Pri dome ich starej mami sa zošmikoli z chrbta koňa. Bloňďavý chlapec zobral koňa do stajne a tam mu dal vedro z vodou spolu zo sebom.

Následne sa obaja chlapci pobrali ku dverám od domu. Na ne zaklopali a čakali, kedy im niekto neotvorí.

Nemuseli dlho čakať a dvere im s úsmevom na perách otvorila ich stará mama. Pozdravili sa a následne vošli do domu. Tam sa chlapci hneď pobrali na záhradu, kde za nimi došla ich starká.

,,Chlapci moji zlatý. Vy ste ale poklady", usmiala sa a objala svojich dvoch vnukovch. Chlapci jej zo smiechom objatie opätovali.

Po odtiahnutí ich starká odyšla piecť koláče a chlapci sa pustili do práce na záhrade.

Po dokončení práce sa chlapci pobrali ku starkej, ktorá ich ponúkla z čerstvými koláčmi. Chlapci s úsmevom poďakovali a pustili sa do jedenia. Pomedzi to sa rozprávali zo svojou starkou.

,,Jimin, mohla by som s tebou hovoriť o samote?", spýtala sa starká bloňďáčika hneď ako sa dvojica chlapcov chystala odýsť. Menivaný prikývol a poslal svojho brata, aby pripravil koňa. Následne sa chlapec usadil ku svojej starkej a vyčkával, čo povie.

,,Dávaj na seba a svoju rodinu pozor. Kráľovská rodina je nebezpečná. Nikto nevie, čo sú vôbec zač. Nikto nevie, či sú vôbec živý. Oproti nim si obyčajný človek. Jedine ja viem, čo sú zač. Na vlastné oči som ich videla. Oni sú totižto upíri. Krvilačné beštyje. Sľúb mi, že na seba a aj svoju rodinu dáš pozor", prehlásila smutne chlapcová starká. Chlapec zaskočene a hlavne prekvapene prikývol. Nikdy si nemyslel, že kráľovská rodina bude zložená z upírov.

Chlapec s pozdravom vyšiel z domu, kde naň čakal jeho mladší brat d koňom. Obja si naň hneď vysadli a rozbehli sa domov.

Bloňďavému chlapcovi sa v hlave premietali slová, ktoré mu povedala jeho stará mama. Nemohol uveriť, že bol v blízkosti upírov. Mráz mu nad tou myšlienkou prebehol po chrbte.

Doma sa chlapci spolu z rodinou najedli a následne sa stránka bratia pobrali na lov. Mäso sa im pomalí míňa a tak musia ísť na lov.

Keby len Jimin vedel, čo sa stane, nikdy by sa tam nepobral.