Tajomstvá bieleho lesa ✔

8. TÁBOR BIELYCH VLKOV

- John-

Nemal som snich dobrý pocit od momentu ako Max vošiel do dverí s krvavými rukami ale zároveň viem, že nemáme inú možnosť ako si ich vypočuť. Sarra je presvedčená odísť ale nie je to riešenie. Zdá sa mi veľmi podozrivé, že za pol roka sme takúto početnú svorku ani raz nestretli, pretože toto miesto je naozaj mimo civilizácie a pokladám ho stále za veľmi bezpečné.

Po pár minútach chôdze sme v ich tábore a s toho čo vidím som v šoku. Pri pohľade na Maxa a Sarru nie som jediný. Nerozumiem už naozaj ničomu. Stojíme uprostred zasneženého lesa so stovkou vlkov. Áno sú to vlci, všetci sú premenení vo vlčej podobe. Nikde nevidím žiadne príbytky s čoho mi je jasné, že väčšina s nich žije v okolitých skalách vo vlčích norách. Popravde to je desivé. Práve sa achádzame sa na akomsi námestí. Sneh je udupaný a čierny od špiny. Nikdy som nič podobné nevidel, myslel som si že vlkolaci obľubujú viac ľudskú podobu a nie vlčiu.

Z hlbín lesa výstupy starší muž, ktorý mal na sebe čierne nohavice a žena niečo po 40tke, je oblečená úplne bežne ako ostatný ľudia v meste, no ten chlap má na sebe len nohavice, nie je ani len obutý a ľadový sneh s ním ani nepohol. Pochopil som, že to bude zrejme ich alfa, pretože, každý vlk okolo ktorého prejde sa ukloní. Zastavia pár metrov od nás.

„Takže vlkolak." Pozrie sa na Maxa a celého si ho premeria pohľadom. „Ďalej upír." Pozrie na mňa a gesto zopakuje. „A tá najdôležitejšia obdarená krvou." Neviem čo chce spraviť ale približuje sa k Sarre. Ja a Max sa pred ňu postavíme ako jej osobný strážcovia. Muž si nás premeria a zasmeje sa.

„Nechcem jej ublížiť." Ani jeden s nás sa nepohne.

„Reči sa šíria rýchlo. Len teraz nás našli a už o nás viete?" Odvrkne Max a pohŕdavo sa na neho pozrie .

„Keby si trávil viac času vo svojej vlčej podobe, tak by si vedel, že vlčia telepatia je možná aj na kilometre ďaleko. Ja viem o všetko čo sa deje v bielom lese." Max prevrátil očami a pozrel sa na mňa ako keby chcela by som niečo povedal ale ja naozaj neviem čo povedať.

„Čo od nás chcete?" ozvala sa Sarra ale tento krát už nemala ten odvážny hlas. Bola to moja Sarra, ktorá sa vždy zachová tak akoby to nikto nečakal. Muž sa pozrel na Sarru a usmial sa.

„Od vás nič, skôr od teba. Som Peter, alfa svorky bielych vlkov." Zdvorilo sa uklonil a Sarra ten úkon zopakovala a zdvorilo dodala: „Ja som Sarra, toto je Max a John." Ako odzneli naše mená tiež sme len kývli hlavou.

„Dobre, tak teraz k veci. Kto vám povedal o tej chate?" podozrievavo sa na mňa pozrel.

„Mama mi dala adresu." Bez záujmu odvetil Max, no Petra to teda riadne zaujalo. Obočie mu vyskočilo a prekvapene si znova prebehol pohľadom po Maxovi.

„Kto je tvoja mama?" mne pri jeho otázke napadlo len jedno. Sarra sa dozvie, že Max nie je je brat a bude to ešte pekné zle. Ja som mu to hovoril mal jej to povedať už dávno. Teraz to bude pre ňu veľmi bolestivé.

„Vannesa Haldfordová." Zatiaľ nič nenaznačuje k tomu, že sa to Sarra dozvie ale viem, že sa pohybujeme na veľmi tenkom ľade.

„Vannesa?" Príde bližšie k Maxovi a lepšie si ho prehliadne. Nikto s nás nerozumie tomu čo to má znamenať.

„Tak toto by človek nečakal, že sa k nám vráti biely vlk." Max je úplne mimo. Nevie čo to znamená a popravde ani ja netuším čo s tým chcel povedať.

„Ja nie som biely vlk." Oznámi Max ako keby povedal niečo prelomové.

„Koľko máš rokov?"

„Mám 21." Počujem jeho srdce má strach a viem presne prečo, Sarra sa to dozvie, cítim to v každom kúsku svojho tela a on to cíti rovnako.

„Mesiac dozadu si mal narodeniny?" Max len prikývne. Tento rozhovor je naozaj veľmi čudný. „Odišla presne pred 21 rokmi. Si jedným s nás chlapče." Teraz to dáva zmysel Vannesa bola tá, ktorá premenila ich otca na vlkolaka a on sa potom nejakým spôsobom stal alfou. To potom znamená že Max ...

„To by som musel byť čistokrvný a to nie som. Mňa premenil otec." No toto dopadne zle Sarra sa to dozvie a nezvládne to. Čudujem sa tomu, že ešte sa neozvala. Je ticho a pokojná. Ako je to možne? Sarra taká nie je.

„Ak hovorím pravdu tak nosíš v sebe gén vlka." Po týchto slovách sa Sarra zhlboka nadýchla došlo jej to. Teda napadlo jej to čo mne, ak má Max ten gén tak musí mať aj ona, ak berieme do úvahy fakt, že si stále myslím, že on je jej brat.

„Ja mám v sebe gén vlkolaka?" A je to tu. Sarra sa opýtala to čo sa nemala spýtať. V jej hlase bola cítiť panika. Chytil som ju za ruku, bude to ešte horšie ale musím ju nejako upokojiť.

„Ty nie, on áno." Stisla mi pevne ruku, niečo sa chcela opýtať ale Max ju nepustil k slovu.

„Ja nie som čistokrvný, je to nemožné. Premenil ma otec tak 6 rokov dozadu. Ja v sebe gén nemám." Dobre teraz len dúfam, že sa znova do toho Sarra nezapojí ale je pomerne tichá. Čomu moc nerozumiem ale na teraz je to dobré.

„Máš problém zo sebaovládaním že?" Opýta sa ho alfa prísnym tónom.

„Ako to viete?" Max je zmätený je mu to cítiť na hlase.

„Pretože si vlk z bieleho lesa. Pre nás je prirodzená vlčia podoba a určite nemáš na sebe runu ovládania." Runu čoho? Toto je veľmi zaujímavý rozhovor. Nečakal som, že niečo také vôbec existuje. Max má naozaj problémy s ovládaním a jeho mama to tu musela poznať a za to ho sem poslala. Poslala ho domov. Len teraz neviem či je to domov aj pre mňa a Sarru.

„Je to nemožné." Odvetí Max.

„Vyzleč si bundu." Zdesene sa na neho pozrie. Nikto s nás nerozumie o čo mu ide. „No tak vyzleč si ju inak ju s teba strhnem." Po jeho slovách neváha a bundu si vyzlečie. Pod ňou ma čierne tričko s krátkym rukávom. Ten nesympatický chlap k nemu príde a tričku roztrhá čím mu obnaží hruď. Nechty sa mu zmenia na pazúry a dotkne sa Maxovej hrude. Max je vyplašený, rovnako ako Sarra. Počujem ich srdcia, bijú ako o závod.

„Tu." Povie Peter a vrazí svoje pazúry do Maxovho hrudníku. Max zareve od bolesti a Sarra ma pustí a pribehne bližšie k Maxovi.

„Nieeee ... nechajte ho." Zúfalo sa mu snaží pomôcť ale všetci vieme, že to zbytočné.

„Cítiš to? Cítiš ako sa vlk v tebe prebúdza? Držím tvoj gén, držím to čo s teba robí to kým si." Max ťažko dýcha a len prikývne. Všimnem si jeho ruky sú zmenené.

„Si jedným z nás." Ako to povie vytiahne ruku s jeho hrudi a Max vydýchne. Sarre sa do očí tlačia slzy. Pribehne k bratovi a objíme ho. Max si všime pazúry na svojej ruke. Je zdesený.