Tajomstvá bieleho lesa ✔

42. SME SPÄŤ

-Sarra-

„To nemyslíš vážne Caleb." Vykríknem.

„Sarra pochop to. Už dlhšie som o tom uvažoval a Theo mal pravdu tu ťa nájdu ale na zámku nie." Toto nemôže byť pravda. Viem, že je to jeho domov a majiteľka je jeho sestra ale nie. Ja tam proste nechcem ísť.

„Caleb, utekám aj pred Celeste. Nemôžem sa jej doslova hodiť pod nohy." Caleb pretočí očami a chytí mi tvár do oboch jeho dlaní.

„Utekáš pred Celeste len za to, že chcela Johna, ktorý chcel teba. Áno moja sestra je pomstychtivá ale nie je zlá." Pomstychtivá? To ako vážne? Je horšia. To čo Celeste spravila Johnovi v tej jaskyni ... no dobre, nebolo to nič hrozné ale ak tam pôjdeme a John sa vráti bude nás chcieť rozdeliť.

„Nesúhlasím s tým. Nájdeme iné miesto." Vymaním sa s jeho zovretia a teatrálne sa mu otočím chrbtom.

„Chcela Johna nie teba." Chytí ma za zápästia a šikovne ma otočí, náš osobný priestor sa tak zmenšil na minimum.

„Nechcem tam ísť Caleb. Mám s nej strach. Viem, že je to možno najbezpečnejšie miesto na zemi ale ja tam aj tak nechcem ísť. Nechcem s ňou byť pod jednou strechou a prežiť si znova to čo ..." Odmlčala som sa.

„Vtedy si nemala mňa Sarra." Pozriem sa mu priamo do tých jeho zeleno modrých očí a zhlboka sa nadýchnem jeho vône. Jeho slová a dotyky ma tak obmäkčili, že by som teraz súhlasila zo všetkým čo mi povie.

„Manipuluješ so mnou. Vieš o tom?" usmejem sa. Hneď pochopil, že to bolo len podpichnutie ale pravdivé, pretože fakt manipuluje. Jeho ruky lemujú moje boky a pomaly schádzajú k môjmu zadku. Dobre, nebudem klamať, medzi mnou a Calebom, je niečo čo medzi mnou a Jonom nikdy nebolo a aj keď sa mi to priznáva veľmi ťažko, páči sa mi to.

„Presne to je môj zámer." Ako to povie pobozká ma. Naše bozky preruší zakopanie. Caleb mi pošepká, že je to Max. Áno odpustila som mu. Nedokázala som sa na neho už viac hnevať. Vydiskutovali sme si všetko a ja som pochopila, že to nerobil v zlom išlo mu len o moje dobro. Bola som už dosť zlomená a nechcel k tomu ešte viac prispieť. Úprimné som rada, že sme už zakopali tie vojnové sekery, pretože teraz potrebujem brata viac ako kedykoľvek predtým.

„John sa vrátil do izby, je dosť slabý a otrasený. Neviem čo mu Zach spravil ale ... no nie je vo svojej koži." Trochu ma strasie, čo si Caleb všimne. Neviem prečo ale nevadí mu, že možno stále moje srdce patrí Johnovi a žijem v nádeji, že sa k sebe vrátime. Caleb je však iný. Bojím sa to priznať ale Caleb je dokonalý nie John, ako som si do teraz myslela. A to je dôvod nad čím stále rozmýšľam, koho naozaj ľúbim? Johna alebo Caleba?

„Tak aký je plán? Zostaneme alebo pôjdeme?" Max prejde pohľadom so mňa na Caleba a obaja naraz povieme. „Pôjdeme." Maxovi vyletí obočie až po plafón. Len teraz neviem či za, to že sme dokonale zosynchronizovaný alebo za tú odpovedať, že pôjdeme.

„Fajn. Tak kam?"

„Do zámku." Odvetí flegmaticky Caleb.

„Do zámku? To nemyslíte vážne? Väčšiu hovadinu ste vymyslieť nemohli? Môžeš tam ísť akurát tak ty a Sarra. No a ešte John, lebo tvoja sestrička sa po ňom až trasie. Ja som vlkolak, nemôžem ísť do zámku plného upírov." Dobre, jeho argumenty sú veľmi dobre a namieste. Mne vŕtajú tiež v hlave od momentu ako mi to povedal Caleb ale na druhej strane nemáme kam ísť.

„Chápem tvoje obavy ale tak ako som to už povedal tvojej sestre, tak to hovorím aj tebe. Máte mňa. Ten zámok je prakticky môj. Celeste sa o neho len dočasne starala. Takže keď poviem, že tam budú vlkolaci tak budú. Si moja krv aj keď tomu ťažko uveriť." Povie ironicky a pregúľa očami. Áno, vlastne som na tento fakt tak trochu aj zabudla. Ja nie som príbuzná zo Celeste ale Max áno, čiže o dôvod viac nemať strach tam ísť.

„Ty s ním súhlasíš?" Max sa pozrie na mňa.

„Áno. Keď tak bude to zas niečo dočasné. Možno tam budeme môcť zostať dlhšie ako na pol roka. Čo si naozaj prajem. Ak na nás Celeste nebude nič mať, tak utekáme len pred vlkmi s bieleho lesa a naš ..." odmlčala som sa. Naozaj neviem či je to náš otec alebo nie.

„Fajn, ak to chceš tak ja som za Sarra. Počkajme pár hodín, nech sa dá ten bývalí netopier dá dokopy a môžeme vyraziť." Musím sa pousmiať nad tým ako Johna ešte stále neznáša.

********

Max, zaparkoval auto na súkromnom parkovisku pod zámkom. Parkujú tam len samé drahé auta a biela Audi A5 najnovší model. Neviem prečo ale mám pocit, že toto auto používa Celeste, presne ju vystihuje. Pozriem sa na zámok, snažím sa nevnímať nepríjemné zimomriavky, ktoré mi prechádzajú telom pri pohľade naň. Chcem si znova užiť jeho krásu a majestátnosť. V zime je ešte krajší. Je rozprávkový. No dobre, aj keď je zámok krásny, stále je plný upírov a nie som si svojim rozhodnutím úplne istá ale inú možnosť nemáme. Celeste si s neho spravila pevnosť a to nám dáva len obrovskú výhodu. Na nádvorí nás už čaká uvítací výbor v podobe Dominica, nejakého nového chlapa a Celeste. Všetkých si nás prehliadne ale jej pohľad sa zastaví na Calebovi.

„To ste ale partia." Pohŕdavo prejde pohľadom na mňa a ja sa myknem a spravím krok do zadu. Caleb sa inštinktívne postaví predo mňa akoby ma chcel chrániť.

„Vrátil si sa domov braček?" Caleb nadvihne obočie a usmeje sa tým jeho lišiackym úsmevom, zatiaľ čo na neho Celeste pohŕdavo pozerá.

„Možno." Arogantne odvrkne.

„Ale ja ťa tu nechcem a už vôbec nie ich." Hodí rukou smerom na nás. Mám nutkanie sa pozrieť na Johna. No jeho reakcia ma dosť prekvapila. Myslela som, že bude žalostne pozerať po Celeste ale on na ňu ani nepozrel. Jeho pohľad sa zavesil na Dominica a mám dokonca pocit, že medzi nimi prebieha neviditeľný rozhovor, ktorému chápu len oni dvaja.

„O tom viac nerozhoduješ, sestrička. Tento zámok patril, mne vždy mi patril a oni sú moji hostia. Či sa ti to páči alebo nie." Caleb, má trochu nervózny tón. Celeste to však vôbec nerozhodilo. Chytila si prameň hnedých vlasou a hrá sa sním.

„Dobre ako povieš, Caleb." Povie arogantne a príde bližšie ku mne. No Caleb, jej zatarasí cestu. Ona si ho celého prehliadne, pustí prameň vlasou a prejde si jazykom po spodnej pere a arogantne sa pousmeje.

„To nemyslíš vážne. Najskôr mi zoberieš Johna, potom môj zámok a nakoniec ešte aj môjho vlastného brata? Uži si to." s odporom prejde pohľadom so mňa na Caleba. „Tvoja izba je stále voľná." Ako to povie odkráča preč aj so svojimi gorilami. Som až prekvapená ako sa vzdala bez boja. Naozaj som čakala, že bude viac protestovať ale asi s Caleba má väčší rešpekt ako som predpokladala.

„Ty budeš teraz bývať v mojej izbe." Akoto Caleb povie, pozriem sa na Johna, ktorý spína päste. Popravde nečudujem sa mu aj mňa by to rozhodila ale mne sa táto možnosť veľmi páči. Vždy som sa cítila na tomto zámku veľmi osamelo a byť v tej izbe, keď je toľko spomienok by som určite nezvládla.