Do daždivého rána ma budí,
pod oknom vrava ľudí,
do rytmu vetra hlahol zvonov,
zunia srdcia z veží piaristov.
*
Ponorené do hmly paneláky,
na chodníkoch zrkadlové mláky,
čierne vrany strážia mĺkve mosty,
na študentov otŕčajú svoje chvosty.
*
Do diaľav horizontov upierajú zraky,
pred školami zas ľudské vraky,
spanilé jazdy lístia do oblakov,
hasnú svetlá nostalgických obchodíkov.
*
A námestie Svätopluka kráľa,
vo veselých zábleskoch sa váľa,
ospalé pohľady do výkladov,
plašia vrany pouličných spáčov.
*
Už pohoreli dávno ranné zory,
prapodivne zježené to obzory,
vzrušene sa chvejú tie zoborské hory,
keď skvejú sa zas v jesennej zbroji.
YOU ARE READING
Zblúdilé verše
PoetryPoézia dokáže tlmočiť jazyk srdca. Myšlienky sa dajú vyjadriť prózou. A poézia im vie dať slobodné krídla. (básne sú usporiadané od najnovších po najstaršie)
