Vystreté dlane vinú sa ku lúčinám
jak úponky viniča za svetlom
zástera z nich padá do machu
pršanie do ticha, svieže lupene
to natrhané kvietky z hlbín života
vedno ukladajú sa na spánok
na tvojich bielych členkoch
ronia do noci voňajúce sny
tá zástera jak kvetov studnička
ovlažuje čo je vyprahnuté
dievčie dlane túlia k sebe ľalie
kvety sú láska
na tvojich dlaniach
YOU ARE READING
Zblúdilé verše
PoetryPoézia dokáže tlmočiť jazyk srdca. Myšlienky sa dajú vyjadriť prózou. A poézia im vie dať slobodné krídla. (básne sú usporiadané od najnovších po najstaršie)