Ako je len trpko bez tatranského vetra
v diaľave a bez pleteného svetra
ako je len clivo bez vôní tatranského lesa
bez chladivých vôd čistučkého plesa
volám ku vám milovaní, ja stále plný obáv
či po rokoch uzriem ešte krojovaný dav
vitajte vy, ctihodné slovenské matky
vitajte i vy, sladké slovenské devy
vaša írečitá vrava, vaše lúčne spevy
po dlhej dobe vidím vás všetkých po starom
v kruhu slovenskej lásky spolu s kňazom
oživlo mi srdce a smútky sa tu tratia
vitajte mi, drahé sestry, drahí bratia!
YOU ARE READING
Zblúdilé verše
PoetryPoézia dokáže tlmočiť jazyk srdca. Myšlienky sa dajú vyjadriť prózou. A poézia im vie dať slobodné krídla. (básne sú usporiadané od najnovších po najstaršie)
