Matke

221 52 14
                                    

Svetlých myšlienok povodeň

riava živá v poskočenom srdci

keď spomeniem si na deň

jak bol som celkom malý

jak celý ľavý nemohúci

tmolil ruky kolo krku

i stál pri tebe v ruchu

raz kŕmil mliekom ježov

raz meral výšku s vežou

keď znavený svetom

padal som ti do náruče

z pŕs milé slová viali šeptom

jak na poliach ranné lúče


čosi je dnes iné

zašlé časy starých fotiek

natrvalo v nenávratne

a predsa keď som tebe blízko

rovnako je všetko vrelé

srdce tvoje láskou

ku mne večne mladé

Zblúdilé veršeWhere stories live. Discover now