To vzdialené miesto v mojej mysli zdá sa mi čoraz menšie, večerom akosi kolíše a chradne. V spánku však rozkvitne a zmocňuje sa ma pocit, že spať naveky je výsadou šťastných. Miesto tohto krásneho údelu však, zatiaľ, kreslím krivé verše.
To vzdialené miesto v mojej mysli zdá sa mi čoraz menšie, večerom akosi kolíše a chradne. V spánku však rozkvitne a zmocňuje sa ma pocit, že spať naveky je výsadou šťastných. Miesto tohto krásneho údelu však, zatiaľ, kreslím krivé verše.
Poézia zaobaluje život do pekných slov
aj keď je plná nezmyslov.
Pýta sa na slobodu,
tomu, kto v šuflíku ju väzní,
a predsa si ju nikto neprivlastní.
Prídeme do istého bodu,
kedy potrebujeme únik ako...