Pristáva na chladných končekoch prstov po práci
pred prácou mení sa zas v orchestrálne chorály
šťastné výkriky, úsmevy, pristarí školáci
a neisté myšlienky, či znovu sa opáli
Trvá limbo, neisto, dni menia sa v mesiace
osvetlenie zhasína, nevie či je noc, či deň
miznem v chlade, ty pokojne ostaň, len mne sa chce
ja som neviny večná nočná mora a ty sen
Miznem, hľaď v diaľ, tam za horizontom udalostí
mieša sa čerň nádejí s alejami bez lístia
tak miznem, kým jeden z nás znovu sa nenazlostí
ktorý z nás by to bol? bez vstupných dát viac nezistia
Drž ma v limbe, ty chladných rán si tiché requiem
len drž ma v ňom naveky a baľ v závoji noci
mimo neho nie som mnou, v ňom takisto nežijem
však možné je meniť a možné je spájať, hoci
na fúziu je prichladno a tlak je nízky.
-L, 22. novembra 2023
YOU ARE READING
Tethys
PoetryTo vzdialené miesto v mojej mysli zdá sa mi čoraz menšie, večerom akosi kolíše a chradne. V spánku však rozkvitne a zmocňuje sa ma pocit, že spať naveky je výsadou šťastných. Miesto tohto krásneho údelu však, zatiaľ, kreslím krivé verše.
