Rozletia sa dvere a vleje sa do aleje tma
na kolenách kľačí a vyplakáva čiasi dcéra
premýšľa čo bolo, bude a čo vlastne ešte má
keď deň mení sa na noc a končí sa ďalšia éra
Neustále smeruje kam nechce, kam chce nie je ciest
ona nerozumie mapám, čudné sú aj kompasy
No odpoveď je jasná, predsa nemala si sa pliesť
do chaotických viet, čo tvrdia, že stále doma si
Čo lieta v tajomnej noci, v tvojich snoch nemá váhu
predsa ráno rozplynú sa aj budovy a mestá
Márne snažíš sa stále, cez únavu, cez námahu
pobozkať tie jeho pery, čo ostrý pohár trestá
Vôkol len, i keď nie je to isté, točia sa víly
ty snažíš sa lietať, dievča, no mizerná to snaha
keď tu naboso a bez šiat po každej jednej míli
máš čoraz krajší, zreteľnejší výraz lásky vraha
Zaručená neistota, 2023
YOU ARE READING
Tethys
PoetryTo vzdialené miesto v mojej mysli zdá sa mi čoraz menšie, večerom akosi kolíše a chradne. V spánku však rozkvitne a zmocňuje sa ma pocit, že spať naveky je výsadou šťastných. Miesto tohto krásneho údelu však, zatiaľ, kreslím krivé verše.
