Doliehajú ich slová spletené v zmätenom kriku
strácajú sa ale kdesi vzad, ubúda z ich vzlyku
Miesto nich len dopamín rozlieva sa mojim telom
a iné látky spod jazyka prúdia v rytme smelom
Na lístí okolitých stromov rastú ruky matky
a zvodný šepot koreňov veští nám šťastné sviatky
Na seba sa dívam, jak odvážne kráčam vpred a vzad
a akosi odmietam tým myšlienkam sa odovzdať
Slina sa slastne šplhá smejúcou sa perou kamsi
ja premýšľam nad látkami, či ešte kúsok dám si
V delíriu, spokojný a plný všetkých farieb krás
pripadám si tak zmenený, avšak kráti sa mi čas
A štrk na kraji cesty prestal razom chrúmať, prečo?
Je niekto niekým a znamená vôbec ešte niečo?
Z oblých zákrut zlovestne dívajú sa na mňa tiene
A pýtajú si bozk
2023, s čistou hlavou
YOU ARE READING
Tethys
PoetryTo vzdialené miesto v mojej mysli zdá sa mi čoraz menšie, večerom akosi kolíše a chradne. V spánku však rozkvitne a zmocňuje sa ma pocit, že spať naveky je výsadou šťastných. Miesto tohto krásneho údelu však, zatiaľ, kreslím krivé verše.
