V ohrade stretlo sa myslí pár
jeden kortex položili na oltár
z reťaze slov potom vznikol nápad
ruka v ruke pripraviť sa na pád
Zomkli sa v kruhu a jednohlasne skríkli
že život je pomalý a predsa príliš rýchly
vraj to ale zmenia, vraj zahrajú mu na cit
v chráme vlastnej lebky, ktorú dláždi kalcit
Bunka k bunke sadá a neurón výboj kvári
skutočne bolí ho to, či sa tak len tvári?
Skrýva sa nezmyselne v striebristej luny žiare
takých jak on ľudia vešajú na stožiare
A v kruhu mysliacej rodiny je každý
svedkom oprávnenej samovraždy
keď v zraku leskne sa sinavého rána
hnijúcich tiel groteskná panoráma
YOU ARE READING
Tethys
PoetryTo vzdialené miesto v mojej mysli zdá sa mi čoraz menšie, večerom akosi kolíše a chradne. V spánku však rozkvitne a zmocňuje sa ma pocit, že spať naveky je výsadou šťastných. Miesto tohto krásneho údelu však, zatiaľ, kreslím krivé verše.
