Náruč slzavého poobedia do šírych krajov
roztiahla sa razom, roztiahla sa do diaľky
a konáre s nádejou, trochu slabučkou a malou
vybrali sa hľadať farby, tvojich očí fialky
Rozliala sa, elegantne, zlatistá deka po tele
vtedy vykvitli i kedysi mŕtve sady, krásy stepné
korene roztrhli, čo zdalo sa tvrdé a z ocele
a šupinky hrdzavé jak ihlice sú zapichnuté v tepne
Slncu je to jedno, Slnce svieti na svety
čo si sotva všimneš, čo skrývajú sa potichu
čo sú tak drobné, že sa vmestia do vety
čo po noci horúcej miznú v hmle a ostychu
Sama potom, keď príde čas, prebúdza sa v raji
vdychuje svetelnú arómu tehlových gladiol len zrakom
v nej miesi sa pokoj s farbou kvetov v máji
a chcela by zhynúť v náručí - však v akom?
-L, 23. november 2023
YOU ARE READING
Tethys
PoetryTo vzdialené miesto v mojej mysli zdá sa mi čoraz menšie, večerom akosi kolíše a chradne. V spánku však rozkvitne a zmocňuje sa ma pocit, že spať naveky je výsadou šťastných. Miesto tohto krásneho údelu však, zatiaľ, kreslím krivé verše.
