Na trati! Vidíš ho? Díva sa našim smerom zmätene
stojí tam zopár dní a pozoruje prázdne koľaje
Nedokáže odísť, 'bo nohy má koreňmi spletené
spytuje sa, či raz mu ktosi svoje srdce dopraje
Stojí sťa socha slinou kyslých dažďov v rane načatá
koľaje obopína hustá tráva, vlak bez uhlia čuší
stojí a čaká ako vdova na neživé vnúčatá
predstavuje si ruch, vyplakáva a zakrýva si uši
Nespočetné línie pod hrdzavým kovom lemuje
a ja ako výpravca stanice príchod rýchlo hlásim
On si sadá do trávy, na koľaje, zrejme zle mu je
a z rádia iba šum, tak azda držia palce našim
Je to tu mŕtve a moja lebka má výraz kamenný
keď do stanice viac neprichádza vlak, neožíva ruch
Ten čo tu je neodchádza a to ani po znamení
tak si nie som istý, kto z nás je tu naozaj a kto duch
YOU ARE READING
Tethys
PoetryTo vzdialené miesto v mojej mysli zdá sa mi čoraz menšie, večerom akosi kolíše a chradne. V spánku však rozkvitne a zmocňuje sa ma pocit, že spať naveky je výsadou šťastných. Miesto tohto krásneho údelu však, zatiaľ, kreslím krivé verše.
