6

6K 454 15
                                    

Akonáhle otec odišiel, išla som na chodbu.

Nejde o to, že by som mu neverila. Síce si zo mňa neraz vystrelil, ale mne bežne pri dome nepostávajú chalani. Ak nerátam Kyla. Z neho by sa už mohla stať kvetina.

Pozrela som sa na schody či sa na nich náhodou nenachádza otec, a keď som ho tam nevidela, pootvorila som dvere. A následne ich zatvorila.

No dopekla ! Naozaj tam stál chalan. A nie hocaký. Došlaka !

Okej, možno odíde. Nechoď za nim. Strápiš sa. Celá si trápna. Nechoď tam. Bude si myslieť, že máš trafenú sestru, ktorá zatvorila dvere. Nebude si myslieť, že si to ty. Moc ťa nepozná. Pokoj.

Ibaže slová v hlave mi nepomohli. Andrew Batty nestojí pred mojim domom len tak. Nenudí sa, neprezerá si ho.

Nádych.
Výdych.

Znova som otvorila dvere a keď som ho uvidela, mala dom nutkanie ich znova zatvoriť.

Áno, vie, viem. Správam ako hlúpa ženská, ktorá ma pred domom.. Okej, nič ma nenapadá.

Jednoducho sa správam ako hlúpa ženská, ale okrem Kyla a Bradena sa so mnou nerozpráva žiaden chalan.

Plus, Andrew sa mi páči hádam už od mojich hnedých a žltých plienok.

,,Ahoj," ozval sa s tým krásnym hlasom a ešte krajšie sa usmial.

Vlasy mal ako vždy úchvatne upravené-nie ako ten hlupák Braden, ktorého vlasy vyzerajú ako po sexe-a jeho oči boli upriamené rovno na mojom pyžame.

Oh, dopekla..

Chabo som sa usmiala a vyšla viac von z dverí. Srdce mi tĺklo tak moc, až som mala pocit, že vyskočí.

Buď rovno do jeho náruče alebo začne tancovať pri jeho nohách.

,,Ahoj," ozvala som sa a oprela sa o dvere. O krok pristúpil a strčil si ruky do bundy.

,,Asi sa čuduješ, čo tu robím, však ?"

Prikývla som a snažila sa neslintať. Vyzerať ako pes pred svojim idolom nie je práve skvelá
vec.

Vlastne, stáť pred nim s tým ostrasným pyžamom je horšie ako slintať.

,,Dnes konám párty. Bol by som rád, keby si tam bola. Potešilo by ma to," povedal a usmial sa ešte krajšie ako krajšie.

Keby ma nedržali dvere, padnem na zem ako hruška. Riadne veľká a nechutná.

,,Rozhodne by to boli tie najlepšie narodeniny."

Ten krásavec, o ktorom snívam každý večer pred spaním povedal čo ?

Že ak pôjdem, budú to jeho najlepšie narodeniny ? Zabila ma karamelová tyčinka ? Alebo som zaspala na kuchynskej linke a snívam ?

Usmieval sa a čakal, čo poviem. Ibaže ja som naďalej stála a usmievala sa ako retardovaná. Vlastne, ja som sa tak aj cítila. Fakt už len chýbala obrovská slina.

,,Okej.. Prepáč, že som rušil. Nevedel som, že ma moc neobľubuješ. Tak.. Maj sa."

Chystal sa otočil a ja prehovoriť, ale zrazu sa otvorili dvere, ja som padla na zem a otec, ktorý počúval za dverami aj s matkou, sa ozval.

,,Čakaj ju o ôsmej, panic."

Frey √Onde as histórias ganham vida. Descobre agora