Frey √

20

Chystala sa k nemu nakloniť ešte viac. Celá vystrašená som chcela zistiť či žije-už som dokonca videla jeho pohreb a seba tam-niektorí ľudia mi ďakujú-keď zrazu zamrnčal od bolesti a tvár skrivil do bolestnej grimay. Odhľaho mi tak veľmi, až mi z úst vybehol smiech.

Zdvihol ku mne hlavu a nechápavo sa na mňa zadíval. Zrazu som sa dosmiala.

,,Ty si nám prišiel niečo ukradnúť ?"

Zdvihla som pálku, pre prípad, že ak povie áno, trafím ho znova, ale on sa zatváril ešte viac nechápavo a chytil si hlavu.

,,Hlúpa, šialená ženská."

Chystala som ho za tú hlúpu udrieť znova, ale on zdvihol ruky do obrany a ospravedlnil sa mi. S úsmevom sa o ňu oprela a pripadala si ako hrdina. Možno Thor. Len škoda, že nemal pálku.

Braden si sadol a oprel si ruky o kolená. Na hlave mal kapucňu a keby som ho nepoznala, myslela by som si, že zlodej. Alebo sa schováva pred policajtmi.

,,Čo tu robíš ?"

Zazrel na mňa a prešiel si palcom po pere. Je to jeho zvykom. A musím uznať, je to pekelne príťažlivé. Skoro ako Ryan Golsing alebo Ryan Reynolds. Možno samotný Thor.

,,Prišiel som ťa skontrolovať."

Nechápavo som sa naňho pozrela, následne sa zamračila.

,,To rodičia ? Oni povedali, aby si to urobil ?"

Pokrútil hlavou. Aj cez tú tmu som mohla vidieť jeho oči. Aj cez to, že nie sú práve najsvetlejšie.

,,Tak potom nechápem."

Mykol plecom a začal sa staviať.
Jeho vysoká postava a mohutná postava ma privádzala do pokušenia. Ovaliť ho znova, zviazať, a robiť si s nim čokoľvek.

,,Odišli pred necelou hodinou, Braden."

Znova mykol plecom a priblížil sa k oknu. Skontroloval, či je zatvorené dostatočne a keď bolo, skontroval ďalšie.

Postavil som zaňho a šťuchla ho pálkou.

,,Vypadni. Viem sa o seba postarať aj sama."

Odvrkol si a vybral sa k dverám. Zamkol ich, zastrel záclony a otočil sa ku mne.

,,Odkedy počúvaš moju pesničku ?"

Zasmiala som sa a odstúpila od neho. Vybral sa smerom k záhrade a ja som ho následovala.

,,Nevedela som, že je to zakázané. A vôbec. Neviem o tom, že bola napísaná pre teba."

Zamkol dvere od záhrady, pomykal s kľučkou a vybral sa do kuchyne.

,,Čo to stváraš ?"

Zatvoril kuchynské okno, potiahol žalúzie a otočil sa ku mne.

,,Pre bezpečnosť."

Keďže som mala obrovskú chuť zasmiať sa, aj som to urobila. Sakra, vážne ? On sa zaujíma o moju bezpečnosť ?

,,Viem sa o seba postarať."

Díval sa na mňa a mlčal. A zostalo mi z toho pohľadu také teplo, až som v tej chvíli pochopila, že som v uteráku.

Prikryla som si ho rukou a on sa rozosmial. Tak úžasne, až sa mi stislo srdce, pocítila som šteklenie v podbrušku a kútiky úst sa mi zatriasli.

Až som si na malý moment pomyslela, že si z nášho plesového večera pamätá všetko. Že ho napadlo, čo to stváram, keď mal svojho vtáka aj hlavu medzi mojimi nohami.

A tá spomienka stačila na to, aby som celá očervenela. Teplo som cítila hádam až na chĺpkoch. Na ruke, samozrejme. No, možno ešte na chrbte.

,,Ak už si všetko skontroloval, vypadni."

Pokrútil hlavou a priblížil sa ku mne.

,,Mala by si ma oštetriť. Urobila si mi bo."

Chvíľu som zarazene mrčala a nakoniec sa usmiala. Bo. Keď sme boli malí a niečo sa nám stalo, rodičia, nás všetkých, tomu hovorili Bo.

Braden natiahol ku mne ruku, pohladkal mi kútik úst a keď som zdvihla k nemu tvár, na perách mal malý úsmev. Taký, až som mala chuť pohladkať tie jeho kútiky.