Frey √

Moje slová alebo čo to je

Koniec.
Došlaka, koniec.
Tento príbeh som ukončila po skoro mesiaci.
Toľko mal aj Tenká hranica.
Caleb tuším rovno a Bodyguarda som písala tri mesiace.
Neverila by som, že by som mohla "knihy" ukončiť tak rýchlo. Je to šialená rýchlosť. Ale to ste robili vy. Tešilo ma tešiť vás a za všetky tie krásne a mega dokonalé komenty, ktorými ste tešili mňa, som sa vám musela odvďačiť. A inak než kapitolami to nešlo.

Nebyť Bodyguarda, uprímne, myslím si, že úspech by som nemala. Okej, nie je až taký, ale počas jeho písania a ukončenia sa zvýšil. A teraz ? Došlaka, mám 1,1k ľudí, neskutočné správy a ešte viac neskutočné a úžasné čítateľky. A o komentoch ani nehovorím. A nemyslím tým len tu. Ale aj v 1,2,3.

Ešte aby som bola úprimná.. Písanie nie je niečo, čo ma baví. Ani neviem, prečo som začala s príbehmi. Mala som pätnásť a očividne som túžila vyskúšať niečo nové. Píšem len kvôli vám. A aj cez to, že písanie ma nebaví, hrdosť, ktorú cítim, sa nedá opísať. V podstate som niečo dokázala.

Ďakujem každej jednej, ktorá sa dostala až sem, ku štvorke. Je to pre mňa obrovská česť a radosť. Každou knihou sa počet zmenšoval, ale stále je vás veľa a keby sa dalo, každej z vás pošlem darček. Vážne. Pre vás to možno nič neznamená. Ale pre mňa je to, došlaka, niečo.

Každá z vás mi prirástla k srdcu.
Niektoré síce viac, to sú moje srdcovky. Komentovali už od začiatku, spoznala som ich aj keď nie úplne. Všetky ste moje srdiečka a ja dúfam, že to so mnou potiahnete ešte ďalej, ku ďalším príbehom.

Jordan, Jacqueline, Caleb, Belly, Leonid, Ally, Noema, Kyle, Braden a Frey mi prirástli k srdcu. Do tých príbehov som dávala najviac času. Chýbajú mi. Aj cez to, že sa v príbehu nachádzali, nebolo to ono. Bolí ma srdce, keď si pomyslím, že sa k nim nevrátim. Že už sa to jednoducho ukončilo a na rade sú príbehy, ktoré sú obmedzené.

Keď som začala písať Frey, ani zďaleka som nevedela, o čom bude. Vlastne, to neviem nikdy. Vždy to príde tak náhle. Otvorím novú časť a všetko ide úplne samo. Úplne. Nikdy nerozmýšlam dopredu a nikdy nemám premyslení dej.

Myslela som si, že to bude už moc, že prestanem písať v polke alebo že to nebude ono, ale na Frey som hrdá. Rovnako ako na Caleba Stronga. Áno, bodyguard bol prvý a tiež som dala doň veľa, ale som ako vy. Tiež máte len jednu, možno dve srdcovky zo štyroch časti.

Vlastne, ja som si myslela, že v polke ukončím aj jednotku. Ale zrazu počet videní a lajkov narastal. Začala som dostávať úžasné komenty a mna to tešilo. A zároveň posúvalo.

Baby, ste neskutočné. Vďaka vám sa moje príbehy dostávali na vysoké kategórie.

Neraz som chcela zabiť hlavnú postavu. To som proste ja. Divná, so svojským zmyslom pre humor, nemám rada romantiku a najradšej by som zabila každého. Lenže, dopekla, nemohla som vám to urobiť. Dokonca ani to, že postavy neskončia spolu.

Moje príbehy sú proste príbehy. Typická vymyslená kniha. Možno ste niekoľkokrát túžili zabiť hlavné hrdinky. Ja to beriem. Ja sama, aj cez to, že ja som ich vytvárala, som ich mala neskutočnú chuť vyzabíjať.

Vytvárala, po celý čas som vytvárala chlapov, akých my ženy chceme. A ženy.. Tie vždy mali byť ako my. Občas riadne nechápavé, žiarlivé, jednoducho ženy.

Neviem či mi to vychádzalo. A z časti nešlo ani o to, aby muži boli akých ich chceme. Išlo to samo.

Ospravedlňujem sa za hru. Dvakrát som vás na ňu navňadila  a dvakrát som sa na to vykašlala. Nebol čas. Keby bol, hneď sa do nej pustím. Ale kedykoľvek mi môžete napísať. Úplne. Ak chcete pokecať, budem tu. Ak budete niečo potrebovať, tiež. Aj keď len poradiť s príbehom.

Vyzerá to, akoby som sa s vami lúčila. A v podstate aj hej. Ukončila som niečo, do čoho som dávala strašne veľa. Niekedy, keď boli smutné časti, ja sama som chytala depku. Aj cez to, že najradšej by som bola za to, aby boli stále také.

Ďakujem vám. Ďakujem vám za všetko. Za to, že ste sa o mňa zaujímali, dopriali ste mi veľa času, keď som nemala nite. Ďakujem vám za skvelé komentáre, voty, videní. Jednoducho za všetko. Dokonca aj za to, že ste a že som vás aspoň takto mohla spoznať.

Budem rada, ak mi vážne napíšete. Niekedy je super podeliť sa s problém s niekým, koho nepoznáte.

Som rada, že som vo vás vyvolávala veľa pocitov. Smútok, plač, radosť. Je to pre mňa česť. Nie každémuu sa to podarí.

Som na seba hrdá. Ja, bez romantickej duši, som dokázala napísať štyri romantické knihy. Vďaka vám, nie sebe.

Ste srdiečka, kočky a jeden chlapec. Zbožňujem vás. Neskutočne, šialene, mega moc. Každej z vás posielam mega medvedie objatie.

Mrzí ma, že sa opakujem. Ale proste ja neviem ako inak dokázať radosť. Vďaka, kočky.