Frey √

44

Pustite si pesničku..

Braden

Už od decka sa bojím nemocníc. Ak sa dalo, vždy som sa im vyhýbal. Veľmi vďačne. Ale teraz .. Teraz necítim žiadnu prichádzajúcu paniku, trasenie vnútornorností a nepotím sa ako prasa. Jedine tak od behu. Bežal som tak rýchlo, až som si kopal do vlastného zadku.

Predbohol som aj mamu s otcom, ktorí šli na aute. Dokonca som predbehol aj Kylovych rodičov a Freyiných.

Inokedy by som za to cítil akúsi hrdosť, štastie a nafúklo by sa mi ego, ale teraz sa cítim ako zbitý pes, ktorý prehral.

,,Kde sú ?!" zakričala Ally, Freyina matka. Stál som pri veľkom okne, dívajúc sa na Frey a Kyla, pár metrov od Ally.

Bolelo ma srdce, tvár, chcel som plakať, chcel som demolovať.

Ally si ma pravdepodobne všimla. Podľa topánok som zistil, že uteká ku mne. A za ňou bežal Leonid, Freyin otec.

Skôr ako sa pozrela cez veľké okno, vrhla sa na dvere. Mykala kľučkou, plakala a vrieskala, že chce ísť dnu.

Leonid stál za ňou, dívajúc sa na Kyla a Frey vnútri. Zovretú päsť mal na ústach, snubný prsteň sa leskol rovnako ako jeho slzy.

,,Je zamknuté," ozval som sa neutrálne. Cítil som, ako ku mne otočila hlavu.

Zrazu som ju pocítil vedľa seba a za pár sekúnd vybuchla do obrovského plaču.

Snažil som sa držať. Vydržalo by to, ak by jej plač nevyznel ako ručanie zvieraťa, ktorému zabili mláďa.

Pustil som slzy v momente, kedy padala na zem. Avšak, zatiaľčo moje padli, ona padla Leonidovi do náruče.

Ledva ju udržal, sám seba držiac, aby napadol ešte hlbšie ako jeho manželka.

Jej správaniu som rozumel. Miluje Frey. Možno ju nemilujem viac ako ona, predsa len, je to jej matka, ale bolesť je rovnaká.

Zožierava vás hlbšie zakaždým, keď sa pozeráte na človeka, ktorého milujete a leží na posteli totálne na sračky.

Vedľa seba som počul plakať Ally. Oproti pípali stroje, bolo tam až moc mŕtvo a z druhej strany som pocítil stisk na ruke. Držala ma obrovská, veľká ruka.

Otočil som hlavu. Otec sa díval dopredu, stláčal mi ruku a mama ma držala za druhé rameno.

Bolo v tom toľko lásky, toľko nehy, toľko rodičovstva, až som sa rozplakal. Boli so mnou. Vedeli o mojich citoch, držalu so mnou a chápali ma.

,,Neplač, zlatko," ozvala sa matka a druhou voľnou rukou mi prešla po tvári. Zotrela mi slzy a následne sa otočila ku Ally.

Niečo jej šepkala, ona prikyvovala a držala sa Leonida akoby šlo o život. Dofrasa, vlastne o ten aj šlo.

Cez bolesť v krku, tváre a búšenia som počul ďalšie hlasy. Patrili Kylovym rodičom.

,,Nebol si tam, keď si mali haváriu. Prečo tak potom vyzeráš ?"

Slabo som sa usmial, dívajúc na Kyla, ktorý ležal na posteli bez života, tvár nasračky a okolo hlavy mal obväz.

,,Zbil ma, lebo sa dozvedel, že o Strongovú miluje Haynes."

Otec sa potichu zasmial, stisol mi ruku a zahľadel sa na Frey. Ja som sa radšej dívať nechcel.

,,Nezbil ťa preto, lebo ju miluješ, Bray. Zbil ťa lebo si myslí, že jej ublížiš."

Z jeho hlasu bola cítiť autorita, hovoril ako rodič a ruku mi držal ako silný otec.

Z druhej strane som cítil matku. Počul som Allyn plač, Bellyn plač a cítil som svoje slzy.

Bolelo ma srdce, bolel ma pohľad na Frey a Kyla. Dokonca búšilo a tieklo zo mňa akoby som bol pod sprchou.

,,Sú silný, Braden. Nepochybuj o Frey. Zvládala tvoje útoky a ponižovanie. Ona to zvládne."