Frey √

23

,,S Bradenom sa niečo deje," zahlásil z ničoho nič Kyle a hral sa s plechovkou piva. Akonáhle povedal jeho meno, myklo mnou.

,,Podľa mňa je stále rovnaký."

Snažila som sa o kľudný tón, ale on na mňa pochybovačne pozrel. Čo ma hneď rozhodilo ešte viac.

,,Braden sa nebije, Frey. Veľmi dobre to vieš. Muselo to niečo znamenať. Niečo veľké, keď to urobil."

Pozrela som sa inam. Jeho skúmavý pohľad vravel niečo, čo som nedokázala rozlúštiť. A nebol zrovna príjemný.

Po tom, čo sa priznal, prečo povedal dôvod ich bitky, ušla som.

,,Aby si vedel.. Aj s tebou sa niečo deje. Tvoja kočka z večera nie je stále tvoja ?"

Kyle podráždene zavrčal a natiahol sa po moje pivo.

,,Nerozoberajme mňa, jasné ?"

Jeho hnusný tón mi prepichol srdce. Bolo mi jasné, že Rachel, jeho neznáma, mu dávať viac než zabrať a jeho z toho maximálne zúfalý.

,,Snáď tu nie sme kvôli Bradenovi."

Odvrkol si a zahľadel sa mimo mňa. So zamračeným pohľadom a stisnutou sánkou. Otočila som sa s tým, že niekto stojí medzi dvermi, ale nikto sa v nich nenachádzal.

,,Čo sa deje Kyle ?"

Chvíľu mlčal, doprial si nádych, ďalší zamračený pohľad a plecia, ktoré mal predtým napnuté-čo som si, samozrejme nevšimla-uvoľnil.

,,Bol som s ňou. Boli sme sami. Zabávali sme sa. Boli opití. Užívali sme si to. Všetko bolo v poriadku. Pokiaľ som ju nepobozkal."

Stisol sánku, napol päsť a následne si ňou prešiel po perách. Vedela som jedno. Hnevá ho to, čo sa stalo.

,,Povedala, že má priateľa a jednoducho odišla."

Nepýtala som podrobnosti. Ako sa stretli, kde boli, nič. Nechcela som ho nahnevať ešte viac. Trápilo ma to aj zaňho. Ak sa to vôbec dalo.

,,Možno mi nie je súdená," povedal a zdvihol ku mne utrápený pohľad. Taký, až som mala chuť plakať.

Natiahla som k nemu ruku a chytila sa tej jeho.

,,Čo ak je a práve preto je to teraz takéto ? Možno to len nemá byť ľahké. Ak je to ľahké, nie je to ono."

Slabo mi stisol ruku a jemne sa na mňa usmial. Zrazu ku mne natiahol ruku a postrapatil mi vlasy.

Obaja sme sa zasmiali a očami mi ďakovala. Uznal, že niečo na tom predsa len bude.

Ak je to ľahké, nie je to ono.

Chystala som sa mu povedať, že to bude dobré, bude jeho a všetky motačky okolo toho, ale dvere sa otvorili, vietor vošiel dnu a zarovno zimou vošiel aj vysmiaty Braden.

Stál medzi dverami, na tvári monokle, vlasy strapaté, so sebavedomým vyžarovaním.

,,Prepáčte, že idem neskoro. Z rýchlovky sa nestala rýchlovka."

Kameň. To bolo presne to, čo mi padlo zo srdca. A padol rovno do žalúdka, kde poriadne člupol a nadvihol sa mi.

Pozeral na mňa a skúmal  môj pohľad. Snažila som, veľmi som sa snažila nedať najovo to, ako sa ma to dotklo. Ale márne. Akonáhle sa široko usmial, vedela som, že sa to nepodarilo.

Celá som sa roztriasla, horúčavu som mala hádam aj na pupákoch a srdce ma bolelo.

,,Nechcela len jeden orgazmus," povedal a žmurkol na mňa.