Vampire's bride

33.

„Princ Apollyon? Videli ste princa Apollyona?" pýtala som sa rytierov na treťom poschodí, sotva sme vyšliapali hore. Všadeprítomný puch krvi mi motal hlavu.

„Stratili sme ho, princezná." odpovedal mi konečne jeden. Vypleštila som oči a prsty zaryla Petrovi do predlaktia. Tuším ma chytala triaška. To snáď nie je možné.

„A čo ostatní?" opýtal sa Peter a pre istotu ma podopieral.

„Nevieme nájsť princeznú Skylar." povedal nešťastne rytier, „Princa Aldona a princeznú Lenore strážia vojaci na druhej strane hradu. Už by mali byť v záchranných komnatách. Ak teda princ Aldon..."

„Všetci poznáme princa Aldona." prerušil ho Peter, „Kde je kráľ a kráľovná?"

„Luther je s kráľom a kráľovnú... sme ešte vôbec nestretli."

Panebože. Bola som posledná, kto ju videl s tými dvoma rytiermi. No vtedy tam boli aj dve desiatky lovcov.

„Musíme skontrolovať záchranné komnaty." rozkázal Peter a pár rytierov sa za ním pohlo, no ja som sa vybrala späť k schodisku. Zavolal za mnou, no ja som ho už nepočúvala. Sotva som zišla dole, započula som bojazlivé ženské vzlykoty a hnusný smiech a hašterenie. Rozbehla som sa tým smerom, už ma neprekvapilo že tie zvuky prichádzali až z ďalšej chodby. Hrad bol v hroznom stave. Všade mŕtvy, lovci pokradli všetko čo sa blišťalo, no väčšina vecí stála na mieste bez škody. Neprišli zničiť hrad, iba nás. Zahubiť upírov, teraz, keď sú tu úplne všetci, dokonca i deti, na ktoré mali dohliadať opatrovateľky.

Za rohom som našla Skylar, cúvajúcu ku mne s malou Lunou na rukách. Postavila som sa pred ňu, i keď bez dýky, ktorá mi pri páde vypadla, som nemohla viac ako ona. Vydralo sa mi z hrdla čosi obranárske, no veľmi neľudské. Vrčala som. I Skylar, inokedy stelesnenie dokonalosti ženy, so všetkou eleganciou a slušnosťou, vyzerala zničene a zúbožene, no zavrčala, ešte neľudskejšie ako ja. Mňa to povzbudilo a zdalo sa, akoby sme pretekali, ktorá z nás zavrčí lepšie, no výsledok to malo. Lovci cúvli. Ja som spravila krok dopredu a nedala som na sebe poznať svoje obavy. Pri nohe mi ležal mŕtvy strážca. Rýchlym pohybom som vzala meč a hneď odrazila jeden výpad od lovca. Zacúvala som späť ku Skylar, držiac meč pred sebou. Jeho váha bola ťažká, no ak som sa sústredila, ruky som mala silnejšie a meč odrazu vážil ako pierko. Jeden sa odvážil zaútočiť a ostatní sa pridali ako na pokyn, s Lenore sme zaspätkovali, keď sa za nami vyrútili rytieri a okamžite nás začali obraňovať. Jeden sa predral až ku mne, no stihla som švihnúť skôr ako on. Meč mu preťal stehno a spadol na zem. Spustila som meč a klesla na kolená. Len som hľadela n tú krv, čerstvú krv vytekajúcu z rany. Ani som nevnímala, ako sa zbabelo pokúšal dočiahnuť na meč. Ja som chcela len jediné. Najesť sa.

Čosi ma prudko stiahlo späť, keď už som sa k nemu nakláňala: „Teraz na to nie je čas, Anna. Musíme bežať!"

Veľmi som sa premáhala, aby som sa postavila a odolala nutkaniu. Rytier lovca prepichol surovo mečom. Oči, ktoré ma doteraz sledovali schladli. Odrazu som mala pred sebou Markovu smrť. To ma donútilo pohnúť sa, utiecť od tej spomienky čo ležala predo mnou. Malá Luna plakala. Až teraz som to postrehla, čo znamenalo, že som sa z toho pokušenia plne prebrala. Rytieri nás viedli k najbližšej záchrannej komnate.

„Musím nájsť Apollyona!" namietala som. No namiesto toho len otvorili komnatu a vpustili nás dnu. Zatvorili sa za nami dvere. Ostal tu len jeden rytier. Skylar sa snažila utíšiť plačúcu Lunu. Oprela som sa o stenu a zosunula sa k zemi. V skutočnosti to bola len jedna vysoká holá kamenná miestnosť s malými vetracími bodmi v stene. Boli tu ešte nejaké truhlice a zatuchnuté posteľné matrace. Na jeden si sadla Skylar. S lepším zrakom som videla i v tejto tme, no ľudská podozrievavosť mi zostala. Niektoré tiene sa mi nepozdávali. Skylar bola stále zaujatá Lunou. Tiene sa ani nepohli. Tak veľmi som sa snažila začuť ich, no namiesto toho sa mi do uší dostalo čosi iné. Čosi krásne. Tlkot sŕdc. A to jedno, ktoré tĺklo viac ako ostatné ma k sebe volalo. Pomaly som sa popri stene postavila a nečujnými krokmi prešla k rytierovi. Teraz ma tiene nezaujímali. Rytier stál pri schodisku na štvrté poschodie. Bola som pri ňom celkom blízko a pootvorila som pery.