Vampire's bride

35.

Náš postoj bol jednoznačne bojovný. Ja, Apollyon, Peter a Aldon vpredu, ktorý chránil svoju sestru ktorá stála za ním. A po Apollyonovej lavici zas Luther ochraňoval svoju manželku a dieťa. Boli sme ako neohrození. I Statoční už boli pripravení na všetko, ale naši návštevníci nevyzerali, že by chceli bojovať.

„Kto ste?" opýtal sa Luther, keďže Apollyon mlčal.

Žena sa pozrela jeho smerom, no stále som jej kvôli kapucni nevidela do tváre. No jej úsmev bol zvláštne hrejivý.

„Stiahnite si tie kapucne." prikázal im Apollyon.

Žena sa otočila na ostatných: „Počuli ste? Poslúchnime nášho kráľa."

„Vieš kto to je?" opýtala som sa horlivo, no práve keď Apollyon šiel vysloviť svoj tip, ženu som uvidela v celej svojej kráse. A už som nepochybovala o koho ide.

Návštevníci sa poklonili.

„Volám sa Morrisey van Derwick, výsosť, a vážená kráľovská rodina." povedala so všetkou pokorou. Myslela som, že sa mi sníva. No pohľad na šibenicu ma rýchlo prebral. Jemne som sa zamračila.

„Prepáčte, že sme spôsobili toľký rozruch," pokračovala Morrisey, ktorá jediná sa vedela v tejto situácii ujať slova, „Ale naša cesta trvala viac dní, ako sme si mysleli. Máte moju úprimnú sústrasť a prianie krásnej budúcnosti, i požehnanie, ak ho prijmete."

Apollyon mi ponúkol rameno a podišli sme k nej bližšie. Apollyon prehovoril: „Je nám cťou spoznať Vás, Morrisey. A vy, naoplátku, prijmite naše zdvorilé pohostenie, cíťte sa ako doma. Rád by som ale predom vedel, čo bol dôvod vašej návštevy? Predsa, stáročia sa rodiny rozrastali, naša, i Vaša, tak prečo práve teraz?"

Morrisey na moment skrivila kútiky úst: „Myslím, že Theron Vám povedal len to, čo uznal za vhodné. Vedzte, od Therona by som sa toľkej láskavosti nedočkala."

„Stáli by sme o pár metrov ďalej." povedal chlapec, ktorého som si predtým ani nevšimla.

„Princ Alexsen?" ozvala sa prekvapene Lenore a zvedavo predstúpila pred Aldona, ktorý spravil tiež krok dopredu, ako správny ochranca. Po onej bitke sme sa naučili predovšetkým spoliehať na seba.

Alexsen sa s nádherným úsmevom venovaným len jej zdvorilo uklonil: „Zdravím vás, princezná Lenore. Je mi cťou byť opäť vo vašej prítomnosti."

Postrehla som, že jemu srdce bilo rýchlejšie. Bol ešte človekom. Takže určite nebol priamym článkom van Derwickových, ak vôbec nejakým článkom bol. Ale hodnostný titul teda mal.

„Vidím, že naše cesty by sa predsalen napokon spojili. Toto je syn manželovho brata. Majú za sebou priveľa generácií, predsa sú stáročie dlhé." vysvetlila Morrisey. No narozdiel od Alexsena, jej muž bol upírom. Myslím si, že premeneným. A Alexsena to istotne čakalo tiež. Ale podľa jeho dvorenia voči Lenore som usudzovala, že to akosi bude v jej rukách.

„Aby som teda uviedla veci na pravú mieru," pokračovala Morrisey, „Prišli sme z čisto rodinných dôvodov a trochu i napomôcť. Máme vlastné stráže, priviedli sme i najlepších z najlepších, ktorí vám pomôžu s opravou hradu. Budeme nápomocní, ako sa len bude dať."

„Ale prečo?" opýtal sa napokon Apollyon. Ani neviem, kedy všetok ten rozruch a napätie vymizlo.

Morrisey mu uložila matersky ruku na plece: „To sa od rodiny očakáva, výsosť."

„Veľmi si Vašej ponuky vážime, odvedieme vás do hradu, kde sa môžete zabývať." ponúkla som im zdvorilo.

„Ste krásna a úžasná žena, kráľovná Anna." túto pochvalu som si od nej skutočne vážila. Síce nemala toľko elegancie v postaršom veku ako Rosalyn, no ju robilo krásnou jej srdce a láskavosť. Už teraz sa tá žena zaľúbila. Videla som, že i ostatných si spravila dobré meno. Aldon sa dokonca jemne usmieval. Už dlhší čas.