Maturantka Tereza nesníva veľké, odvážne sny.
Chce len zvládnuť maturitu, neskôr výšku, spoznávať nové miesta a nových ľudí, ktorí ju už nebudú súdiť. Za svoj život si mylných úsudkov užila už dosť, a až keď sa súčasťou jej života stal Jonah, nevla...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Onedlho sme zaparkovali pred domom Danielových rodičov. Zopár ľudí sa už zabávalo na trávniku a terase okolo bazéna, a keď nás Daniel zbadal prichádzať, odtrhol sa od skupinky a išiel nám naproti. „Vitajte krásavice," usmieval sa na nás a vtisol mi na pery bozk na uvítanie. „Vďaka," odvetila som s úsmevom, zatiaľ čo ma Daniel vzal za ruku, čím dal ostatným najavo, že k nemu patrím. V mysli som presviedčala sama seba, že je stále ten istý Daniel, že tie reči pred kamarátmi neexistujú, odmietala som sa naňho pozerať cez inú optiku. „Poďte, prevediem vás tu," ponúkol sa a viedol nás po cestičke z kamennej dlažby k ostatným hosťom. Zdravili nás kývnutím hlavy, a občas spýtavo pozreli na naše spojené ruky. „Tu je bar, môžete si vybrať pitie aké len chcete, pri bazéne je pre zmenu niečo na občerstvenie a celý dom je k dispozícii, samozrejme prosím zachovať v čo najpôvodnejšom stave!" dodal so smiechom a žmurkol na nás. Tina sa uškrnula. „Nechám vás, idem si dať niečo na pitie," a vybrala sa smerom k pultu s nápojmi, kde miešal drinky celkom pohľadný barman. V duchu som sa usmiala, Tina sa nezaprela, už rozhadzovala siete. My dve sme boli úplné protiklady, Tina si užívala, kedy mohla, a vždy narazila na nejakého pekného, slobodného muža, ktorý pristal na jej návrhy, zatiaľ čo ja som bola oproti nej čistý, dosiaľ nepopísaný papier.
Daniel si ma pritiahol k sebe, a oprel sa čelom o moje. „Som rád, že si prišla, Teri," šepol a pohladil ma po ruke smerom k ramenu, čo vo mne vyvolalo zimomriavky. „Nevieš si predstaviť, ako veľmi," a pobozkal ma. Jemne, akoby sa mi o pery obtrel len vánok. „Dáš si niečo?" Oblizla som si pery prahnúce po niečom tekutom, ale aj jedlom. „Uhm, niečo na zahryznutie?" Pozrel mi na pery a potom do očí. „Niečo teda nájdeme pre moju hladnú krásavicu," pousmial sa, a pobrali sme sa ku stolu s občerstvením. Keď som zjedla svoju vrabčiu porciu, pretože mi stiahnutý žalúdok viac nedovolil zjesť, priniesol mi Daniel pohár so šampanským. „Pripijeme si?" spýtal sa, a už mi podával pohár so zlatistým nápojom. „Na dnešný večer," predniesla som. „Nech je nezabudnuteľný!" Ruka s pohárom sa mu na zlomok sekundy zastavila, ale potom mi hneď štrngol o pohár. Zadíval sa mi do očí, ale odvrátila som pohľad a odpila si.
Čas príjemne plynul, pri nevtieravej hudbe, prehodili sme pár slov asi s každým, kto pre Daniela niečo znamenal, a na moje prekvapenie to boli milí, priateľskí ľudia, s ktorými sa dalo porozprávať naozaj o všetkom. Našťastie sa medzi nimi nenašli nijakí, ktorí by mleli len o móde, hudbe či klebetách, čomu som bola nesmierne rada. Pri jednej takej skupinke ma Daniel na chvíľku opustil s ospravedlnením, že musí niečo skontrolovať, a ani neviem, ako čas ubehol, a bol zrazu pri mne. Pristúpil ku mne zozadu, a ruky mi nežne položil na driek. „Pozývam ťa na prehliadku domu," šepol s perami pri mojom uchu, čím ma pošteklil a tiež vyvolal zimomriavky. Pevnejšie som stisla pohár v ruke, aby nevidel, ako sa mi roztriasla. Okolostojaci sa nenápadne vytratili s veľavravným úsmevom, ani sa ho nepokúšali skryť. Pootočila som k nemu hlavu. „A, čo také by som mala vidieť?" spýtala som sa, a môj pohľad skĺzol k jeho perám. Dnes večer bol nesmierne pozorný, a tiež hriešne príťažlivý, v ľahkej bielej košeli a nohaviciach pieskovej farby. Každou minútou strávenou v jeho prítomnosti, sa mi zdal ešte príťažlivejším. „Hm, nesmiem prezradiť, ale bude to stáť za to, kráska," riekol zastretým hlasom, vybral mi pohár z ruky a položil na neďaleký stolík. Pohľadom som vyhľadala Tinu, ktorá sedela za barovým pultom, a flirtovala s barmanom, dianie navôkol ju očividne ani trošku nezaujímalo. Zafúkal jemný vánok, odhrnul mi vlasy z pliec a zavlnil sukňou. Daniel si ma pohľadom premeral a chytil za ruku. „Si dnes vážne nádherná, Teri," pristúpil bližšie, až sa nám skoro dotýkali tváre. „Ako to, že som si ťa nevšimol už omnoho skôr?" pohladil ma po vlasoch, prešiel rukou po líci a nadvihol mi bradu, aby som mu pozrela do očí. „Kde si sa mi skrývala, čarovná víla?" šepol, a vzápätí spojil naše pery bozkom. Ten bozk hovoril za všetko, jeho posolstvo sa nedalo nevnímať...
