Maturantka Tereza nesníva veľké, odvážne sny.
Chce len zvládnuť maturitu, neskôr výšku, spoznávať nové miesta a nových ľudí, ktorí ju už nebudú súdiť. Za svoj život si mylných úsudkov užila už dosť, a až keď sa súčasťou jej života stal Jonah, nevla...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Prebrala som sa na dunenie hromu. Letné búrky, vždy náhle a nevyspytateľné. Najprv som sa zmätená obzerala po izbe, kým mi svitlo, kde som. Nijaká komnata. Nijaký Palác. Dokonca už ani nijaká Zem. Dostala som sa odtiaľ... včera... vďaka Grete.
Vydýchla som si.
Zaspala som od únavy i plaču, vysilená a tak strašne sama, až to bolelo. Vedela som, že sa nemám prečo ľutovať, predsa som unikla a zachránila Chrisovi život. A život nášho... rukou som si opatrne prešla po bruchu. Tam rástla naša láska, ešte skrytá pred zrakom sveta. Už len kvôli tomu stvoreniu som sa musela pohnúť vpred. A najmä - začať plánovať.
Po raňajkách, na ktorých som bola len s jedným starším pánom, som sa vybrala hľadať knižnicu. Oblečenie som neriešila, vlasy som si sčesala do prísneho uzla a nasadila si slnečné okuliare, aspoň nejaké krytie, aj keď som dúfala, že ma na tomto mieste tak skoro nebudú hľadať.
Po niekoľkých navigovaniach domácimi som sa dostala do knižnice a na internet. Potrebovala som si nájsť ubytovanie, po prvé. Zistiť, čo je s našim bytom, po druhé. Pozrieť na Tinin profil na facebooku, po tretie. Nemohla som ju tam ale kontaktovať, bála som sa zanechávať po sebe akékoľvek stopy.
Napokon som po hodnej chvíli pátrania našla, čo som chcela. Muselo to byť riadenie osudu, lebo na ten penzión som natrafila úplne nečakane, len jeden klik na nenápadný odkaz. Nachádzal sa vo vedľajšom meste, čo mi aj vyhovovalo, lebo tu som zostať nemohla. Tinin profil bol zablokovaný pre nechcených sliedičov, a na svoj účet som sa nechcela prihlásiť, aj tak som mala problém spomenúť si na heslo. A napokon, náš starý byt som našla v ponuke realitnej kancelárie, bol na predaj. Vec vyriešená. Bodka. Čo som chcela, som zistila.
Zaplatila som za využitú službu, smiešnych pár centov, a pobrala sa späť do mesta, kde som sa aj naobedovala, v ubytovni ma čakala až večera. Prezrela som si mesto, krásne historické centrum, a v hlave pritom spriadala plány ako ďalej. Jediným spojivkom s mojím predošlým životom, bola Tina. A Daniel. Musela som zariskovať a nejako sa s nimi spojiť.
Do malej izbietky som sa vrátila s troškou batožiny navyše, našťastie si ma nik príliš nevšímal a nebolo to nikomu podozrivé. Ďalšiu noc som napísala dva listy. Vlastnou rukou a perom, veru tak! Bol to jediný spôsob ako byť nevystopovateľnou. Ten pre Daniela som hneď aj zatvorila, ale ten pre Tinu som nechala otvorený, aby som jej mohla dopísať ešte spiatočnú adresu. Potom som zaspala spánkom spravodlivých.
Po rannej sprche a skromných raňajkách som si vzala svojich pár vecí a rozlúčila sa so sestrou, ani som nepoznala jej meno.
„Boh s tebou," vyprevadila ma a biele dvere za mnou zapadli.
Vykročila som v ústrety novému dňu... a aj novému životu.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
