Maturantka Tereza nesníva veľké, odvážne sny.
Chce len zvládnuť maturitu, neskôr výšku, spoznávať nové miesta a nových ľudí, ktorí ju už nebudú súdiť. Za svoj život si mylných úsudkov užila už dosť, a až keď sa súčasťou jej života stal Jonah, nevla...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nič ma nemohlo pripraviť na to, čo ma čakalo v Lindone, meste za Priesmykom. Po noci plnej snov, v ktorých ma prenasledovali spomienky, som sa nie veľmi oddýchnutá, ale zato plná odhodlania zvládnuť prechod mestom, pripojila k skupine Kráľovskej stráže. Najprv sme sa držali všetci spolu, ale blízko mesta sme sa rozdelili. Prvá vyrazila skupina piatich členov Stráže, po dosť dlhom čase druhá. Ostali sme čakať štyria. Casey dnes nebola vo svojej koži, všimla som si, že je akási nesvoja. Moja inak pokojná kobylka neobstála na jednom mieste, hladkala som ju aspoň upokojujúco po hrive.
„Dobre, takže... pri vjazde zaplatím mýto, vy sa držíte za mnou," ozval sa kapitán a pozrel poslednýkrát na mňa. Šaty som mala čisté, úplne obyčajné, tvár mi tesne lemoval čepiec, spod neho mi netrčal ani vlások, dala som si na tom záležať. Kapucňa plášťa mi pomohla udržať tvár ešte viac skrytú, len pohľad som musela držať sklopený k zemi, ani omylom som ho nemala zdvihnúť. Na rukách som mala putá, akože som bola zajatkyňou, a tie mi mali po vjazde do mesta sňať, aby som mohla bez problémov poháňať Casey. Plán vymyslel kapitán s Chrisom.
„Vaša Výsosť, zvládnete to?" spýtal sa úplne zbytočne.
„Budem sa snažiť, kapitán," odvetila som a so sileným úsmevom sa naňho pozrela.
„Budeme ťa kryť," ozval sa Chris za mnou. Okrem neho bol v našej poslednej skupinke ešte Adam, vyžiadal si ho Chris, ako jedinému mu plne dôveroval.
„Vyrážame," zavelil Sebastian a vydali sme sa k mestu. Srdce mi strachom tĺklo, ale ani za nič by som to nepriznala. Všetkou silou som sa držala hrušky sedla a snažila sa udržať na Casey aj so spútanými rukami, čo nebolo až také ľahké.
Pri vstupnej bráne bolo rušno, miešali sa tu chodci, predavači i jazdci na koňoch. Chvíľku sme museli čakať. Sústredene som počítala dlažobné kocky, len aby som nezabudla, že mám držať hlavu sklonenú.
„Také mladé dievča? Čím strašným sa prehrešilo?" pokračoval strážnik, bol z tých zhovorčivejších, zdalo sa.
Kapitán mlčal. „Koľko za všetkých?" bola jeho jediná otázka.
Strážnik povedal sumu, netušila som, či to bolo veľa alebo nie, ale kapitán bez slova zaplatil.
„Už ste dnes tretia skupina Kráľovských stráží, čo tadiaľto prechádza. Akoby sa niečo dialo," neprestával strážnik s rozprávaním. Vrava navôkol akoby utíchla. Stŕpla som. Casey si nepokojne odfrkla.
„O ničom nevieme, pôjde len o bežnú kontrolu jednotkami," zapojil sa do rozhovoru Chris.
„Veď dobre, aspoň vieme, že sa o nás starajú," zasmial sa strážnik. „Aj keď každý očakáva, kedy bude mestom prechádzať princezná, predsa len by sa už mali každým dňom ukázať."
