Maturantka Tereza nesníva veľké, odvážne sny.
Chce len zvládnuť maturitu, neskôr výšku, spoznávať nové miesta a nových ľudí, ktorí ju už nebudú súdiť. Za svoj život si mylných úsudkov užila už dosť, a až keď sa súčasťou jej života stal Jonah, nevla...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Strhla som sa na nečakaný zvuk v izbe, ktorý síce moja ospalá myseľ nevedela ihneď identifikovať, ale stačil k tomu, aby ma prebral zo spánku. Porozhliadla som sa a zbadala som len Adama ako prikladá drevo na oheň.
„Nespíš?" šepla som do nočného ticha.
Prekvapene ku mne pozrel. „A ty?"
Usmiala som sa, Adam prešiel k tykaniu bez problémov, už predtým sa niekoľkokrát pozabudol.
Pokrčila som ramenami. „Vystriedam Lucy?"
„Netreba, pred chvíľkou som tam bol, síce únavou zaspala, ale Chris je v poriadku, teplota sa mu nevrátila, našťastie."
Vydýchla som si, to boli dobré správy. „Sú si s Chrisom blízki?" vyslovila som skôr, než som si uvedomila, na čo sa ho vlastne pýtam. Adam spýtavo nadvihol obočie. „Lucy spomínala, že Chris sa občas zastavil za tebou, myslela som, že..."
Čo vlastne? Že sa jej páči? Tajne ho ľúbi?
„Pokiaľ viem, sú len priatelia," odvetil Adam.
Nastalo zvláštne ticho. „Adam?"
„Hm?" vstal od ohniska a usadil sa na stoličku oproti mne. Vynorila sa mi spomienka na jeho blízkosť, jeho objatie. Úplne nevhodne, ale jeho prítomnosť v izbe, osvetlenej len svetlom ohňa, jeho príťažlivosť, zapôsobili na mňa nečakane intenzívne.
„Chris mi nestihol všetko... ehm, všetko vysvetliť, keďže náš prechod bol unáhlený," začala som. „Môžem sa teraz na niečo pýtať teba? Si tiež Strážca, nie?"
Adam sa oprel o operadlo stoličky a mlčky na mňa hľadel. Ruky si prekrížil na hrudi, nemohla som si nevšimnúť, ako sa mu pod košeľou napli svaly.
„Som Strážca, ale momentálne bez svojho Poslania," odvetil. „Záleží, čo chceš vedieť."
„Všetko," vyhŕkla som.
Zasmial sa. „Myslel som si."
Musela som sa usmiať tiež, odhadol ma správne, bola som zvedavec.
„Tak, kde Chris skončil?"
Pomrvila som sa. „Ako nás s Jonahom našli a... to ďalej mi ty určite neozrejmíš. Skôr mám otázky." Prikývol, čakal.
„Kto je Vyvolená?" strelila som do ticha.
Skúmavo si ma premeral, azda sa mu nepozdávalo, že som začala tak priamo?
„Spomína sa v Proroctve, má podľa neho poraziť Temnotu," povedal pomaly, voliac tie správne slová.
„Temnotu? Akú temnotu?"
„Už niekoľko rokov sužuje Zem, kde si teraz už aj ty, strach a chudoba, choroby, hlad, najmä v tých biednych oblastiach," začal. „Po nociach si Temnota s Temnými v habitoch vyberajú svoje obete, ktoré im buď slúžia, alebo im predlžujú život."
