Maturantka Tereza nesníva veľké, odvážne sny.
Chce len zvládnuť maturitu, neskôr výšku, spoznávať nové miesta a nových ľudí, ktorí ju už nebudú súdiť. Za svoj život si mylných úsudkov užila už dosť, a až keď sa súčasťou jej života stal Jonah, nevla...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Za denného svetla vyzerala chodba o niečo prívetivejšie. A najmä mi už nečvachtala voda v topánkach, teraz, keď som po nej kráčala, mi len šuchotala látka šiat. Ďalším zvukom boli iba kroky, ktoré sa ozývali v pravidelnom rytme predo mnou i za mnou. Inak všade vládlo naprosté ticho, čo mi bolo až nepríjemné, lebo len znásobovalo ťaživý pocit, ktorý mnou prechádzal.
Ráno, pár hodín po Adamovom odchode na stráž pred dvere izby, ma prebudili veselé hlasy v izbe. Vyrozumela som, že to budú slúžky, ktoré chystali kúpeľ, pre mňa. Štebotali a smiali sa, akoby som tam ani nebola. Nechala som ich, bola to príjemná zmena po všetkých osamelých ránach, a ani som sa nepohla. Po nich však prišla do izby staršia žena, a dievčatá v okamihu stíchli. Nestihla som si vypočuť, čo ešte povedia o „tom peknom, čo stojí na stráži", čiže o Adamovi. Mali pravdu, za Adamom sa museli dievčatá obzerať jedna radosť.
„Dobré ráno, Výsosť," zastala mi žena pri posteli, musela som sa chtiac-nechtiac pohnúť, a tým sa prezradiť.
„Dobré ráno," odvetila som ako slušne vychovaná, a posadila som sa, pridŕžajúc si prikrývku na nahom tele.
„Dáme Vás do poriadku, s dovolením, kúpeľ už čaká," pokynula smerom k vysokej kadi, ktorú tu používali na kúpanie. Slúžky poslušne stáli a čakali. Prečo ešte neodišli?
Keď som sa vyhrabala spod prikrývok, používajúc tú najtenšiu na zahalenie, rozšírili sa im prekvapením oči, rovnako aj žena ostala zarazene stáť.
„Kto Vám pomohol zo šiat?" pozrela na vysušené šaty pri kozube. Odolala som a nepozrela sa ku dverám, lebo by som tým prezradila Adama, upriamila som pozornosť ku kadi s horúcou vodou.
„Ako vždy doteraz, vyzliekla som sa sama," odvetila som jej pokojne. Žena sa zamračila, už nič viac nepovedala.
Ukázalo sa, že dievčatá neodišli preto, aby mi pomohli „s toaletou", ako tomu vraveli. Umyli mi vlasy, iné som im nedovolila, bolo mi to celé nepríjemné. Keď ma chceli zabaliť do plátna, aby ma osušili, odmietla som a poslala ich preč.
„Sú tu pre Vás, aby Vám pomohli," vysvetľovala mi tá staršia žena, doteraz len stála obďaleč a pozerala sa, úplne bez hanby. Nie som artefakt na prezeranie! Prekážalo mi, že je ešte stále v izbe.
„Ak dovolíte, rada by som sa osušila," požiadala som ju. Keď na mňa nechápavo hľadela a ani sa nepohla, doplnila som: „Obráťte sa, prosím."
Zasmiala sa, ale otočila sa chrbtom ku mne. „Zvyknete si, moja drahá," prehodila ponad plece, kým som sa vyštverala z kade a zabalila do suchého plátna. „Na všetko máte služobníctvo."
„Kúpeľ zvládnem sama, aj všetko ostatné, ako doteraz," nesúhlasila som.
Zvrtla sa ku mne. „Nič už nebude ako doteraz, Theressa," vyhlásila. Pridržiavala som si plátno čo najtesnejšie pri tele.
