,,Nuž, musím uznať slečna Tynsová, že vzniknutá situácia pre mňa nie je vôbec jednoduchá na riešenie. Prosím, pochopte ma. Sme elitná škola, ktorá trénuje tých najlepších z najlepších. Nemáme čas na niekoho priemerného."
,,Niekoho priemerného? A to som akože ja?" Môj zrýchlený dych som sa snažila spomaliť pravidelným a spomaleným dychom.
,,Nerád to priznávam, ale áno ste." Na malú sekundu som zavrela oči a v mysli som si premietala posledných pár minút. Hlboký nádych a výdych v situácií aká je táto, mi len prospel a ja som si premyslela ďalšie slová.
,,Pozrite sa pán riaditeľ, verte mi, že Vás chápem. Tieto situácie nikdy nie sú pre nikoho jednoduché, no na strednej škole som mala najlepšie známky z celej školy. Excelovala som v cvičných bojoch tak ako aj v teórií. Ak ma príjmete, neoľutujete to." Žiarivo som sa usmiala a riaditeľ sa uvoľnil na stoličke.
Miestnosť v ktorej som sa nachádzala posledných 15 minút prekypovala prepichom, ktorý mnoho ľudí vo štvrti, kde som žila nepoznalo. Síce som nepochádzala až z takých nepriaznivých pomerov, poznala som tých, ktorí živorili a mnohokrát nemali vodu či elektrickú energiu.
,,Dobre. Neverím, že to vravím ale naša škola bude veľmi poctená, ak bude mať vo svojich laviciach niekoho ako ste Vy slečna Tynsová. Vitajte na našej škole." Riaditeľ sa postavil a ja som mu podala ruku.
,,Ďakujem Vám."
BẠN ĐANG ĐỌC
Sereja
Viễn tưởng*** ,,Myslíš si, že keď vládneš najväčšej svorke v našom meste, že si kráľom všetkého živého?" pomaly som k nemu pristúpila a pozerala som sa mu priamo do jeho modrých očí, ktoré by ma najradšej prebodli. ,,Vlčie dieťa, dávaj si pozor na ten podrez...
