15.kapitola

58 3 0
                                    

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.


,,Ak bude potrebné, pôjdem aj cez mŕtvoly."

Príchod k Serejiným rodičom nebol pre mňa vôbec jednoduchý. Okrem toho, že som nechal svorku v rukách mojich bratov, musel som sa pripraviť aj na odmietnutie zo strany budúcich svokrovcov. Ich dom bol obrovský, priam prepichový, nechápal som, prečo Sereju teda poslali práve do mesta a nechali ju, aby si zariadila život sama. Nebolo to od nich správne.

Zdola som počul buchnutie dverí a Sereja sa mykla. Pohladkal som ju po chrbte a onedlho sa dverami našej dočasnej izby ozvalo klopanie.

,,Áno, Marta?" ozvala sa Sereja a Marta, žena, vstúpila dnu.

,,Srdiečko, prišli tvoji rodičia a chcú sa s tebou stretnúť." Postavil som sa, že sa upravím, no Marta mala očividne iné plány. ,,Iba Sereja. Vá- teba nechcú vidieť." Prekvapene som nadvihol obočie a posadil som sa na posteľ.

,,Ja to zvládnem, nemaj strach." Sereja ma pobozkala a vytratila sa z izby. Nepáčilo sa mi, že Sereja ide za svojimi rodičmi úplne sama.

'Nie je sama, ty tupec.'

Postavil som sa z postele a začal som sa prechádzať po izbe, chcel som vidieť aká Sereja bola v čase, keď tu ešte bývala. Zostali tu po nej fotky a knihy, na ktoré som sa zadíval. Na jednej z fotiek bola ona so svojimi rodičmi, usmievala sa, no jej rodičia sa tvárili vážne. Položil som fotku späť a zobral som si do ruky knihu, ktorá ležala na stole. Pozrel som si zadnú stranu. Príbeh bol o dievčati, ktoré bolo nútené odísť od rodiny do iného sveta pretože spravila niečo zlé a musela splatiť to, čo pokazila. Zaujal ma dej a tak som sa rozhodol, že ju začnem čítať.

,,Otec! Pochop prosím ťa, že Reed je moja spriaznená duša a ja sa ho nemienim vzdať len preto lebo vy potrebujete postavenie." Skríkla Sereja a ja som sa započúval. Vďaka vlčím schopnostiam som si dokázal vypočuť aspoň časť rozhovoru. Postavil som sa k dverám, bol som pripravený kedykoľvek zakročiť.

,,Si naša dcéra! Budeš robiť, to čo povieme!" Ozval sa ženský hlas a ja som pochopil, že sa jedná o jej mamu.

'Choď tam a povedz im svoj názor!'

Môj vlk mal pravdu. Mal by som Sereji pomôcť, no niečo mi vravelo, že Sereja to zvládne. Veril som jej a tak som čakal.

,,Som vaša dcéra a vážim si všetko, čo ste pre mňa kedy urobili. Musíte však pochopiť, že nezradím Reeda ani svorku, ktorá ma s láskou prijala." Sám pre seba som sa musel usmiať.

,,Nechci od nás, aby sme to prijali Sereja! Urobíš, čo od teba chceme a hotovo! Žiaden alfa nás nezaujíma. Ak sa nevydáš za toho chlapca, ktorého sme ti vybrali urobíme ti zo života peklo, pochopila si?" Skríkol jej otec a ja som už toho mal dosť. Otvoril som dvere a zišiel som dole po schodoch.

,,To by stačilo." Ozval som sa kľudným, no za to chladným hlasom.

,,Ako sa opovažuješ ozývať v našom dome?" opýtal sa ma nahnevaný otec mojej ženy.

,,Vaša dcéra je moja duša, mám právo sa starať pokiaľ jej hrozí nebezpečenstvo, a to jej práve vďaka vám hrozí. Správajte sa k nej s rešpektom." Obaja sa na mňa pozreli s nadvihnutým obočím a Sereja sa ku mne priblížila.

,,Reed, nechaj to tak prosím," snažila sa ma ukľudniť, no bolo neskoro.

,,Moja dcéra sa za teba nevydá. Také niečo jej nedovolíme." Posmešne som si odfrkol a pozrel som sa na Sereju, ktorá mala v očiach slzy. Nech sa ich snažila akokoľvek skryť, predomnou to nedokázala.

,,Ale to nie je vaše rozhodnutie. Vaša dcéra si vybrala ešte skôr, ako si uvedomila, ku komu má vlastne patriť a s kým má stráviť celý svoj život. Ja narozdiel od vás viem, ako sa správať k žene. Sereja je mojím vesmírom a ak sa jej niekto pokúsi skriviť čo i len vlások na hlave rozpútam vojnu milí budúci svokrovci," žmurkol som na nich a schytil som Sereju za ruku a potiahol som ju späť na poschodie. Nemienil som tu stráviť už ani minútu. Nezáležalo na tom, že je večer, na žiadny večierok sa nejde.

Zavrel som za nami dvere do izby a vtiahol som Sereju do objatia.

,,Najradšej by som tu nezostala," smrkla a ja som ju pohladkal po vlasoch.

,,Nemusíme tu zostávať, ak nechceš," Sereja sa na mňa pozrela cez uplakané oči a zamrkala.

,,Nie," palcom ruky si utrela slzy a odtiahla sa odo mňa, na čo môj vlk patrične zavrčal v nesúhlase. ,,My dvaja tam dnes pôjdeme a ukážeme mojím rodičom, že so mnou nemôžu zametať. Musia pochopiť, že sa ťa nevzdám i keď to znamená, že sa pravdepodobne pokúsia urobiť niečo, čo nám ublíži, teda hlavne mne." Sereja prešla k svojej cestovnej taške a vytiahla z nej svoje šaty, na ktoré som sa pozeral s otvorenými ústami.

,,T-to si dávaš dnes na seba?" opýtal som sa a nasucho som preglgol. Sereja očervenela ale prikývla. Prekvapene som zamrkal a začal som sa modliť, aby som dnešný večer prežil.

***

,,Ty si čítal ACOTAR?" opýtala sa ma Sereja, keď si ukladala potrebné veci na dnešný večer na posteľ. Prikývol som a sadol som si na posteľ.

,,Nevedela som, že čítaš knihy," poznamenala a sadla si vedľa mňa.

,,Nečítam, ale táto kniha ma akosi zaujala. Máš tu pomerne veľa kníh, nezobrala si si žiadne so sebou, keď si sa sťahovala?"

,,Ale áno zobrala, no nechala som tu len tie, o ktorých som vedela, že ich pravdepodobne už nebudem čítať. Necháp ma zle, ACOTAR je moja najobľúbenejšia séria, no už som z kníh od tejto autorky vyrástla," chápavo som prikývol a položil som knihu na stôl.

,,Máš teraz vlastne čas čítať knihy?"

,,Popri škole, riešení minulosti a všetkého ďalšieho som nemala moc času čítať, no ver mi, že ja si ten čas nájdem. Pre knihomoľov nie je ťažké nájsť si čas na čítanie, hlavne ak máme ťažké obdobie. Vtedy nám knihy pomáhajú, nútia nás myslieť na dej a postavy a pritom zabúdame na každodenné strasti života," chápal som ju. Kedysi som aj ja čítal knihy, no to všetko bolo v dobe kedy som mal menej náročný život. Teraz som rád, keď si ľahnem do postele a zaspím. Viesť svorku je občas oveľa náročnejšie, ako si budovať život vonku mimo územie. Vedel som však, do čoho idem keď som sa stal alfou. Znamenalo to veľa povinností, no aj zábavu, ktorej síce bolo menej, no o to viac som si ju vážil, ak nejaká bola.

,,Mali by sme sa ísť pripraviť, čoskoro bude deväť hodín večer a my stále nie sme oblečení," poznamenal som a Sereja si rýchlo zobrala oblečenie, uterák a zmizla v kúpeľni.

Dnes večer budem stáť pri nej a podporím ju pri akomkoľvek rozhodnutí, ktoré učiní. 

SerejaWhere stories live. Discover now