***
,,Myslíš si, že keď vládneš najväčšej svorke v našom meste, že si kráľom všetkého živého?" pomaly som k nemu pristúpila a pozerala som sa mu priamo do jeho modrých očí, ktoré by ma najradšej prebodli.
,,Vlčie dieťa, dávaj si pozor na ten podrez...
К сожалению, это изображение не соответствует нашим правилам. Чтобы продолжить публикацию, пожалуйста, удалите изображение или загрузите другое.
,,Prajem si, aby som bola
dokonalou dcérou."
Z plánovania ma vyrušil zvuk telefónu.
Prichádzajúci hovor Matka
'Tento deň nemôže byť lepší' pomyslela som si v duchu a sťažka som si povzdychla.
,,Áno matka?"
,,Zdvihnúť bez vrúcneho pozdravu? Ako som ťa to vychovala?"
,,Preskočme tieto kraviny, ktoré ťa aj tak netrápia a povedz mi, čo potrebuješ."
,,Prečítala si si mail?"
,,Samozrejme, že áno. Nádherné pokyny musím uznať."
,,Správaj sa slušne Sereja. Tvoj otec a ja pracujeme dosť tvrdo na to, aby si mala zabezpečený život, tak prejav trochu úcty." Ha! Prejaviť úctu ľuďom, ktorí ma vychovali na svoj obraz a zabezpečili mi akurát to, že som nemala kamarátov a môj život bol jedna veľká pohroma? Nie, ďakujem.
,,Potrebuješ niečo súrne? Potrebujem sa učiť na zajtra."
,,Len som ti chcela pripomenúť, aby si na nezabudla na pokyny a hlavne príď včas, spravíme si malú rodinnú poradu." Oh áno, rodinné porady neboli pre nás tradičnými poradami, kedy každý člen vyjadril svoje pocity a myšlienky. Naše porady boli o tom, že ja som počúvala a moji rodičia rozprávali. Nemala som povolené sa vyjadrovať a musela som vykonať všetko, čo po mne chceli.
Skvelý život však?
,,Neboj sa, nemám v pláne vám skaziť váš dokonalý večer." prevrátila som očami a usadila som sa lepšie na stoličke.
,,A kúp si pekné šaty aby vynikla hlavne tvoja postava, otcov spoločník príde aj so synom, ktorý je zhruba v tvojom veku. Zoznámime vás a možno časom.."
,,Ani to nedopovedz! Sme v 21. storočí mám právo si vybrať partnera."
,,Partnera ti vyberieme my a ty sa s tým jednoducho zmieriš. Ak nebude podľa našich predstáv, zabudni že ti ho schválime." Zovrela som pravú ruku v päsť a zhlboka som sa nadýchla.
,,Maj sa matka. Vidíme sa na akcií." zahnala som sa a mobil som hodila o stenu, ktorý sa pri dopade rozbil. Od toľkej frustrácie som si pretrela tvár a privrela som oči.
Nikdy som nebola dcérou, akú by si priali moji rodičia. Správala som sa tak, ako som chcela a nikdy som nebrala ohľad na druhých, čo sa mi častokrát aj nepekne vyplatilo. Naučila som sa bojovať sama za seba a dosahovala som svoje vlastné ciele, presne tak ako som potrebovala. I keď som mala nalinajkovaný skoro celý život rada som zišla z predurčenej cesty. Verila som v osud a istým spôsobom som cítila, že tam vonku na mňa niekde čaká lepší život, ktorý by bol plný dobrodružstiev a akcie. No, život nám rád kladie polená pod nohy. Ak sme dosť silní na to, aby sme sa postavili a bojovali, dokážeme čokoľvek. Dôležité vždy bolo a bude, viera v samého seba.
