***
,,Myslíš si, že keď vládneš najväčšej svorke v našom meste, že si kráľom všetkého živého?" pomaly som k nemu pristúpila a pozerala som sa mu priamo do jeho modrých očí, ktoré by ma najradšej prebodli.
,,Vlčie dieťa, dávaj si pozor na ten podrez...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Pokiaľ nezomrieme, bude to pekelný príbeh."
Ráno som vstal s naozaj dobrou náladou, ktorú mi nedokázali pokaziť ani moji dvaja blázniví bratia, ktorí sa rozhodli, že ma budú od rána podpichovať. Jednoducho som sa usmieval ako slniečko na hnoji, pretože som myslel na dievča s tak zvláštnou srsťou. Už od včerajšej noci som sa pohrával s myšlienkou, že by som Sereju prijal do našej svorky. Ak by sa jej čokoľvek stalo, mala by za sebou zástup ochrancov, ktorí boli kedykoľvek pripravení ju ochrániť v prípade nebezpečenstva. Samozrejme som to bratom nespomenul, no najprv som sa potreboval uistiť, že Sereja nehrala nijakú hru.
To, že som ju stretol pri skrinke a to, že mi na znak ospravedlnenia doniesla palacinky mi len zabrnkalo na moje ľadové srdce. Musel som uznať, že si ma týmto gestom trochu získala, no to som nemohol priznať ani pred jedným z mojich bratov. Podpichovačné reči z ich strany by nikdy neskončili.
Keď som pozoroval ako Michael vedie Sereju do triedy, usmial som sa. Bola v bezpečí, tu v škole jej nemohlo hroziť nijaké nebezpečenstvo. Po zazvonení som sa pobral do triedy na druhej strane budovy aj ja a sadol som si na moje zvyčajné miesto, ktoré sa mi nikto nepokúšal uchmatnúť. Nemal som príjemnú povesť na škole, no aspoň si nikto ku mne a k mojím bratom nedovoľoval žiadne špinavé praktiky. Vybudoval som si ako alfa prírodzený rešpekt.
Po hodine matematiky som zazrel Michaela so Serejou ako sa rozprávali na chodbe a niečomu sa smiali. Začal som kráčať k nim, no ako si ma Sereja všimla obaja zmĺkli.
,,Na čom ste sa tak výborne bavili? Aj ja chcem vedieť." Ozval som sa a Michael zbledol. Ten bastard, určite Sereji rozprával niečo, čo nemal. Jeho previnilý pohľad znamenal, že hlavou témou som bol ja.
,,N-nič také. Len mi Michael rozprával pár zážitkov z detstva. Ako sa vyváľal v blate a podobne. Bolo to vtipné." Sereja by sa naozaj mala naučiť klamať. Nechcel som viac vyzvedať, vedel som že zistenie toho, o čom sa naozaj rozprávali by sa mi nepáčilo. Nechal som ju teda veriť tomu, že som na divadielko skočil. Michael však vedel, že som ho prekukol pretože len nasucho preglgol.
,,Naozaj? A spomínal ti, že ako dieťa si myslel, že má plutvy? Dokonca jedno obdobie chcel byť morským mužom s chvostom." Zaškeril som sa na Michaela a ten by sa najradšej práve v tejto chvíli vytratil.
,,Bolo. To. Už. Dávno. Naozaj to musíš vyťahovať?" odsekol mi a ja som ho iba povzbudivo potľapkal po ramene.
,,O pár minút zvoní na ďalšiu hodinu, nemali by sme ísť?" Opýtala sa Sereja a obaja sme prikývli. ,,Akú máte hodinu?"
,,Dejepis." zborovo sme odpovedali a ona sa iba usmiala.
Spoločne sme teda kráčali do triedy a ja som sa opäť raz usadil na mojom zvyčajnom mieste. Michael si sadol predomňa a zavolal pri seba aj Sereju, ktorá sa s nadšeným posadila vedľa neho. Drgol do nej lakťom na čo, očividne nebola pripravená a skoro spadla zo stoličky. Ako trojičky sme mali viac sily ako normálni vlci, čo bolo pre nás výhodou, no v niektorých situáciach akou bola napríklad aj táto, sme sa za toľko silny nenávideli. Michael sa na ňu však iba vyškieral a ona mu strelila po hlave.
