***
,,Myslíš si, že keď vládneš najväčšej svorke v našom meste, že si kráľom všetkého živého?" pomaly som k nemu pristúpila a pozerala som sa mu priamo do jeho modrých očí, ktoré by ma najradšej prebodli.
,,Vlčie dieťa, dávaj si pozor na ten podrez...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Pravá láska sa objaví vtedy,
keď ju najmenej čakáš."
Bolo veľa vecí, ktoré ma desili. Existoval celý zoznam toho, čo som považovala za nemožné.
Nájsť spriaznenú dušu? Pôvodne považované za nemožné, ba priam smiešne. A teraz? Našla som ju v momente, kedy som ju potrebovala najviac. No ani vo sne by mi nenapadlo, že mojou láskou na celý život bude práve Reed. V ten daný moment sa vo mne odohrávalo strašne veľa emócií, no hlavne láska a preto som Reeda pobozkala. Vedela som, že to bolo správne. Cítila som to tak, no ako som teraz ležala u neho na posteli mala som pochybnosti.
Čo ak nastane chvíľa kedy ho omrzím?
Čo ak sa rozhodne ma zavrhnúť a odlúči sa odo mňa?
Existovalo toľko možných scenárov, no iba jeden scenár vykresľoval túto situácia priam dokonale. Reed ležal vedľa mňa a neustále ma hladkal po ramene. Privrela som oči a predstavovala som si tie krásne chvíle, ktoré nás možno čakajú.
,,Mali by sme ísť na večeru." Súhlasne som zahmkala a posadila som sa do sedu. Pootočila som hlavu a pozrela som sa mu priamo do jeho nádherných očí, ktoré odzrkadľovali jedinú emóciu.
Lásku.
Nikto nevie kedy sa láska objaví v našich životoch, či príde ako výchor alebo ako pomalá vlna, ktorá sa na konci zlomí. V každom prípade však spôsobí obrovský výbuch šťastia, ktoré je občas ťažké kontrolovať.
,,Čo povieš rodičom na akcií?" opýtal sa ma pri prezliekaní do pohodlnejšieho oblečenia. Niekto by čakal, že ako Alfa sa bude vzorovo obliekať, no Reed nedbal na to, čo chceli ostatní alebo čo od neho očakávali. Išiel si vlastným smerom a to sa mi na ňom páčilo. Nech mu povedal ktokoľvek hocičo, bolo mu jedno, čo vravel.
,,Pravdu. Viem, že to pre nich bude ťažké a pravdepodobne ma zavrhnú ako dcéru, no musia ma pochopiť. A keď to nedokážu, nemajú právo sa nazývať rodičmi. Vždy som bola iná ako oni dvaja Reed, nezaujímala som sa o svoje vlastné postavenie, stačilo mi, že som šťastná, oni takí nikdy neboli. Hnali sa zúfalo za niečím, čo vlastne ani nebolo možné. Pravdepodobne si mysleli, že peniaze ich urobia šťastnejšími, no stal sa opak. Navonok sa možno tvária ako vyrovnaní ľudia, no vo vnútri sú skazení a nepriateľskí. Mal by si sa pripraviť na to, že nebudú na teba milý a ani na mňa. Skazila som im plány na ich dokonalý život, nebude to jednoduché, no musíme to zvládnuť." Do očí sa mi tlačili slzy, Reed si ich všimol a objal ma. Cítiť jeho lásku a pochopenie, bolo to jediné po čom som momentálne túžila. Odtiahol sa a zotrel mi z líca stekajúcu slzu.
*klop klop*
,,Ďalej." Do miestnosti vstúpil Michael a zavrel za sebou dvere.
,,Čaute hrdličky. Mohli by ste sa od seba už konečne odtrhnúť nemyslíte? Kto sa má na to neustále pozerať? Ste nechutní." Zasmiala som sa a odtiahla som sa od Reeda, teda minimálne som sa o to pokúsila. Reed si ma však stiahol späť a môj slabý pokus o útek, bol teda zbytočný.
,,Máš jediné šťastie, že si môj brat. V opačnom prípade by som ti zakrútil krkom ty idiot." Michael zaklonil hlavu a rozosmial sa na celú miestnosť.
,,Dobre vy dvaja. Čaká nás večera a bolo by fajn keby si Sereju predstavil ako Lunu svorky. Máš pripravenú reč?" Luna? Až teraz som si uvedomila, akú dôležitú úlohu som mala zohrávať vo svorke.
,,Luna?" Vystrašene som sa pozrela na Reeda.
,,Sereja pokoj, cítim tvoj strach. Áno, tvoja úloha bude náročná, no spoločne to zvládneme. Nikdy nebudeš na nič sama o to sa postarám. Navyše členovia svorky ťa budú milovať, naša svorka potrebuje niekoho ako si ty." Reed ma pobozkal na vrch hlavy a ja som sa pokúšala upokojiť svoje srdce.
'Neboj sa zvládneš to. Vybuduješ si rešpekt a budeš stáť po Reedovom boku ako tá najlepšia Luna. Budem tu s tebou a pomôžem ti.'
'Ďakujem.'
,,Poďme na večeru som hladný." Michael bolestivo skrčil obočie a pohladkal sa po bruchu. Ten chalan ma nikdy neprestane prekvapovať.
***
To, že územie svorky bolo obrovské som vedela, no to, že každý člen bude mať svoje vlastné bývanie som naozaj nečakala. Počas cesty do hlavnej budovy svorky, kde sa stretávajú počas spoločného stravovania a pri poradách, každý člen vítal Reeda. Zdravili sa mu, usmievali sa a zastavili sa aj na kus reči. Preto nám cesta trvala tak dlho, no nevadilo mi to. Spoznávala som Reeda a to bolo pre mňa dôležité. Vedela som, že máme pred sebou ešte dlhú cestu, no ak budeme po nej kráčať spoločne, nič nebude pre nás dôležitejšie.
Vstúpili sme do budovy a chodbou sme sa dostali až k dvojdielnym dverám, ktoré podľa mojich skromných predpokladov viedli do jedálne. Michael otvoril dvere a nechal nás vstúpiť. Vo vnútri panovala vrava, ktorá však stíchla v momente ako sme vošli dnu. Všetky oči sa otočili našim smerom a ja som pocítila starú známu nervozitu.
Na samom konci jedálne na opačnej strane bol obrovský stôl pri ktorom sedel Silas a pár ďalších ľudí. Pomaly sme sa k nim presunuli a Michael s obrovským úsmevom na perách si sadol vedľa plavovasého dievčaťa. Pobozkal ju na pery a pritiahol si ju k sebe. Reed si sadol ako prvý a odsunul mi stoličku aby som si mohla sadnúť vedľa neho.
,,Ahoj, ty musíš byť Sereja. Ja som Calla, Michaelova spriaznená duša a jediné dievča, ktoré toleruje jeho vrtochy a miluje ho takého aký je." Predstavila sa mi dievčina sediaca vedľa Michaela oproti mne a ja som sa usmiala a podala som jej ruku.
,,Rada ťa spoznávam. Nevedela som, že Michael má svoju polovičku." Karhavo som sa pozrela na Michaela, no on sa len usmial a žmurkol na mňa.
,,Nebodaj by si po mne išla, keby som nikoho nemal. Vrrr, Sereja pozor na jazyk, inak Reed vyskočí z kože." Prepálila som ho pohľadom a Calla mu strelila po hlave.
,,Ďakujem." Poďakovala som sa jej a pozrela som sa na Reeda, ktorý sa postavil a celá miestnosť stíchla.
,,Som rád, že sme sa tu opäť raz všetci stretli. Dovoľte mi, aby som vám predstavil Sereju, moju spriaznenú dušu. Prišla do môjho života nečakane, no som rád, že v ňom je. Už čoskoro sa stane vašou právoplatnou Lunou a preto by som bol rád, keby ste sa k nej všetci správali úctivo a s rešpektom. Nechcem riešiť rozbroje vo svorke, no ak skúsite niečo proti Sereji, dvakrát si to rozmyslite. Vie sa brániť a slová jej idú lepšie ako päste. Dobrú chuť." Prekvapene som sa pozrela na Reeda a nasucho som preglgla.
,,Bolo to nutné?"
,,Áno, bolo. Musia vedieť, že ich rýchlo zničíš skôr ako niečo skúsia. Si pre mňa oveľa dôležitejšia, ako ktokoľvek v tejto miestnosti. Musia ťa rešpektovať."
,,Ale rešpekt sa nedá vynútiť."
,,Nedá, no oni ťa budú prírodzene rešpektovať." Kŕčovito som sa usmiala a pozrela som sa na Silasa, ktorý sa už spokojne napchával jedlom.
Musela som sa pousmiať. Pozrela som sa na každého jedného a uvedomila som si, aké šťastie mám, že práve Reed sa stal mojou spriaznenou dušou. Možno sa s ním poznám krátko, no viem, že svoju rodinu chráni telom i dušou.
Teším sa na to, ako ich spoznám, zistím kto vlastne sú a akú bolesť nesú vo svojich srdciach. Každý z nás nesie v sebe bolesť, niekedy je viditeľná v podobe jaziev, no niekedy je stesnaná v našich srdciach a my sa s ňou musíme naučiť žiť.
