5.kapitola

82 2 0
                                    


,,Všetci sme zlí, v príbehu niekoho iného."

Po dvoch hodinách pracovania a vyplňovania zbytočných papierov ma čakalo ešte online stretnutie s vlčou radou. Tieto porady som naozaj neznášal a ak by som mohol nechal by som byrokratické časti na Silasovi. Môj brat sa vyžíval v konverzovaní so zabednenými členmi, vedel ako na nich.

***

,,Čiže Phoenix nedostane trest, len preto lebo ty si sa na to necítil?" šedivého chlapa menom Marcus som počúval už dobrých 15 minút. K slovu som sa dostal iba raz, aj to som bol prerušený.

,,Mali by sme sa venovať dôležitejším veciam. Reed sa rozhodol správne." prekvapene som nadvihol obočie, keď člen rady oponoval Marcusovi. Konečne tieto porady začínajú byť zaujímavé.

,,Máš pravdu Mavelion. Už si našiel svoju polovičku Reed?" Nutkanie odvrknúť mu na túto otázku silnelo, no vedel som, že sa musím ovládať. Nemohol som dovoliť aby ma starec dokázal rozhodiť. Zhlboka som sa nadýchol a v mysli som si opakoval odpoveď, ktorú som im vravel už tretí krát.

,,To nie je vaša vec, za prvé. A za druhé, aj keby zabudnite, že by som vám ju tak skoro predstavil. Stačilo by, že to dievča by muselo zvládať mojich dvoch bratov, nepotrebuje mať za zadkom vlčiu radu, ktorá rada rozhoduje vo svoj prospech." Zákerne som sa usmial a na Marcusovej tvári som objavil nahnevaný pohľad, ktorým ma prebodával.

,,Správaj sa slušne chlapče. Len vďaka nám si nebol odvolaný zo svojej funkcie."

,,Ale prosím vás, koho by ste sem dali? Jeden z vás by prišiel sem a vládol by svorke? Nebuďte smiešni-" zasmial som sa a oprel som sa o operadlo stoličky. ,,Pochopte, že starať sa o svorku môže iba niekto, kto vie používať mozog a aj ho používa. Ani jeden z vás by nebol hoden tohto postavenia." pohodlne som sa usadil na stoličke a s arogantným úsmevom na tvári som naklonil hlavo nabok. Vidieť ich výrazi tváre nemalo chybu a užíval som si každý jeden nenávistný pohľad z ich strany smerovaný na moju osobu.

,,Vidíme sa o týždeň. Na dnes končíme, kedže niekto dnes zjedol vtipnú kašu." Odvrkol Marcus a ja som s nadšením začal prikyvovať. Na tento moment som sa tešil od momentu ako som sa pripojil do skupinového hovoru.

,,Majte sa vĺčatká." Zakýval som im a zatvoril som notebook.

***

,,Naozaj si ich práve TY upokojil?" opýtal sa ma pochybovačne Michael a ja som na neho zagánil. Bolo v rodine známe, že práve ja som bol spomedzi bratov ten, ktorý sa snažil zachovať vždy správne.

,,Počul si braček. Kašlime na to, rada si vždy nájde spôsob ako sa k nám pozvať. Budem musieť začať hľadať ženu, ktorá sa vedľa mňa postaví a bude schopná odvrátiť hrozby, ktoré sa na nás valia."

,,Konečne si dostal rozum." Prevrátil som očami a postavil som sa.

,,Idem vyvetrať moje vlčie 'ja'. Už dlho mi Chris otravuje hlavu, aby som ho vypustil." Bratia prikývli a ja som opustil obývačku.

SerejaWhere stories live. Discover now