***
,,Myslíš si, že keď vládneš najväčšej svorke v našom meste, že si kráľom všetkého živého?" pomaly som k nemu pristúpila a pozerala som sa mu priamo do jeho modrých očí, ktoré by ma najradšej prebodli.
,,Vlčie dieťa, dávaj si pozor na ten podrez...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Niekedy stačí iba počúvať."
Viem, že som sa mal o situácií so Serejou najskôr poradiť s bratmi. Rada má zožerie v zuboch, no neplánoval som ich nijako riešiť. Moje rozhodnutie ani jeden z nich nemôže zmeniť, tak ako som sa rozhodol bola len moja vec.
,,Vitaj v rodine Sereja." Michael ju objal a Sereja sa zasmiala. Vidieť na jej tvári úsmev ma zahrialo pri srdci. Bude v bezpečí a už nikdy sa jej nič nestane.
,,Vitaj Sereja." Silas sa kŕčovito usmial. Vedel som, že práve on bude nahnevaný. Neporadil som sa s nimi a budem to musieť s nimi ešte prebrať, no teraz je Sereja dôležitejšia ako môj rozhovor s bratmi.
,,Čo bude teraz?" opýtala sa Sereja a sadla si na gauč. Už hodnú chvíľu sme sedeli u mňa v dome. Môj dom bol síce priestranný, no bol pustý. Žil som tu sám, hlavne v noci, kedže počas dňa ma moji bratia otravovali a nemal som skoro žiadne súkromie.
,,Presťahuješ sa." Vyhrkol som presvedčivo a Sereja sa zasmiala. Nadvihol som obočie a ona sa na mňa zhrozene pozrela.
,,Ty to myslíš vážne. Panebože Reed, nemôžem sa len tak presťahovať." Sereje pokrútila hlavou a zúfalosť v jej očiach bola viditeľná aj na kilometre.
,,Čo ti prekáža?"
,,Čo mi prekáža? Nepoznám ťa a mám sa nasťahovať do tvojej svorky, za prvé. Za druhé mám svoj vlastný život, byt, kde sa cítim nanajvýš dobre. Za tretie, myslíš si, že keď vládneš jednej z najväčších svoriek automaticky to znamená, že sa každý vlk a vlčica podriadia? Nie som vec, ktorú si jednoducho privlastníš!" Frustrovane si povzdychla a chytila si tvár do dlaní. Podišiel som k nej a kľakol som si pred ňu.
,,Sereja," pozrela sa na mňa so slzami v očiach. ,,Chcem aby si bola v bezpečí. Nechcem si ťa privlastniť ako nejakú vec, si ľudská bytosť, vlčica, ak mám byť presný. Si nespútaná a bohvie, kto sa na teba vrhne potom, čo Daltona odsúdime. Chcem, aby si bola v bezpečí pretože to je niečo, čo dobrí vodcovia robia. Starajú sa o svojich vlastných ľudí, nedopustia aby sa im niečo stalo, a to isté chcem spraviť pri tebe. Prosím ťa, ver mi, že nechcem od teba nič zlé." Bratia sa ku mne pridali a súhlasne zahmkali.
,,Ak sa to dozvedia moji rodičia-" nedohovorila, pretože jej zazvonil telefón. ,,Do pekla."Zamrmlala si sama pre seba a postavila sa. Podišla bližšie k oknu a zdvihla hovor.
,,Kto jej volal?" Spýtal som sa potichu chalanov, no tí netušili o koho sa jedná.
,,Áno mami?" Aha, takže jej volala mama.
,,Ale veď som ti povedala, že na tú oslavu prídem. Áno, viem, že je to za dva dni. Môžeš ma prosím ťa prestať komandovať?" Zmätene som sa pozrel na chalanov, no tí boli na tom podobne ako ja. Netušili, čo sa deje, no podľa tónu s akým sa Sereja rozprávala so svojou mamou, nešlo o nič príjemné.
