***
,,Myslíš si, že keď vládneš najväčšej svorke v našom meste, že si kráľom všetkého živého?" pomaly som k nemu pristúpila a pozerala som sa mu priamo do jeho modrých očí, ktoré by ma najradšej prebodli.
,,Vlčie dieťa, dávaj si pozor na ten podrez...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Prežijem, nejako vždy prežijem."
Chodby školy sa hemžili študentami, ktorí sa náhlili do tried a prekrikovali sa navzájom. Vzhľadom na to, že by sa malo jednať o elitnú školu som čakala asi trochu modernejšie vybavenie.
Vyhýbať sa náhliacim sa študentom bolo pre mňa takmer nemožné a preto som pár krát do niektorého z nich narazila ramenom. V rýchlosti som sa ospravedlnila a pokračovala som v ceste. To, že som sa stratila a nevedela som nájsť riaditeľovu kanceláriu som si priznať nechcela.
,,Vyzeráš, že si sa stratila." Prehovoril mužský hlas za mnou a ja som sa pomaly otočila.
,,Ako si na to prišiel?" Opýtala som sa so záujmom v očiach. Chalan predomnou merial dobrých 180 cm. Tmavé vlasy a zelené oči, ktoré mal dosť výrazne. Prezrela som si ho od hlavy až po päty a zadívala som sa mu do očí.
,,Ešte som ťa tu nevidel za prvé, a za druhé z pohľadu, ktorý si vrhala okolo seba som usúdil, že nevieš kde si. " Pôsobivo som prikývla.
,,Som Sereja."
,,Michael. Teší ma." Natiahol ku mne ruku a ja som ju jemne stlačila.
,,Dobre mudrlant, ako sa dostanem do riaditeľne?"
,,Zoberiem ťa tam, nepotrebujem aby ťa nejaký manták zrámoval pri jeho ceste do preplnenej triedy. Je tu až príliš veľa nadprirodzených bytostí."
,,Ďakujem." Spoločne s Michaelom v pätách sme sa teda vybrali do riaditeľne, ktorá ako sa ukázalo bola na opačnej strane školy a dokonca v druhej budove. Musela som uznať, že nebyť Michaela asi by som doteraz blúdila pomedzi chodby a ešte k tomu v zlej budove.
,,A sme tu." Michael ukázal rukou na dvere do riaditeľne a ja som sa na neho nervózne usmiala.
,,Som ti nesmierne vďačná, že si ma sem doviedol. Bez teba by som sem veru netrafila." Michael na mňa žmurkol a začal kráčať preč.
,,A Sereja? Vitaj na Elite Wolf škole." Usmiala som sa na neho a pomaly som otvorila dvere do miestnosti.
,,Neučili vás klopať?" Ozval sa nahnevaný postarší muž a ja som nasucho preglgla. Muž mi stál chrbtom k tvári, no už teraz som videla na jeho hlave zopár šedivých vlasov. Keď sa však otočil zbadala som staršieho muža vo veku 50 rokov s vráskami a jazvou cez pravé oko.
,,Ospravedlňujem sa. Čakala som, že tu budú ešte jedny dvere." Riaditeľ si povzdychol a ukázal rukou na stoličkou pred jeho pracovným stolom.
Miestnosť v ktorej som sa nachádzala prekypovala prepichom o ktorom mnohí z nás mohli iba snívať. Na prvý pohľad pozlátená miestnosť bola plná ocenení, medailí a výherných pohárov. Miestnosť bola naozaj moderne zariadená a na pracovnom stole sa nachádzali dva obrovské stolové počítače. Po mojej ľavici sa nachádzala obrovská knižnica, ktorá bola plná rôznych kníh, niektoré z nich dokonca mali pozlátenú obálku, čo im dodávalo na kvalite.
