***
,,Myslíš si, že keď vládneš najväčšej svorke v našom meste, že si kráľom všetkého živého?" pomaly som k nemu pristúpila a pozerala som sa mu priamo do jeho modrých očí, ktoré by ma najradšej prebodli.
,,Vlčie dieťa, dávaj si pozor na ten podrez...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Pokiaľ nezomrieme, bude to pekelný príbeh."
Spoznať Reeda bola jedna vec.
Druhou bolo cítiť strach, ktorý vo mne vyvolal.
Síce som sa neskôr počas nášho rozhovoru dokázala uvoľniť, po celý ten čas som bola ostražitá. Netušila som, čoho je schopný. Naša prechádzka sa skončila v momente, kedy sa objavili jeho dvaja súrodenci.
Michael a Silas.
Za Michaelovu prítomnosť som bola vďačná, bol vtipný a vzduch, ktorý tak nepríjemne oťažel zrazu zredol a ja som sa cítila oveľa lepšie. Domov som prišla celkom rýchlo, nechcela som sa obzerať za seba. Síce som sa nebála, chcela som sa čo najskôr schovať pod moju perinu a nikdy z nej nevyliezť. To, však nebolo možné. Zajtra ma čakala škola a ja som musela urobiť všetko preto, aby som do nej išla. Ďalší telefonát od mojej matky by som naozaj nezniesla.
Prezliekla som sa do pyžama a ľahla som si do postele. Myšlienky mi však stále utiekali k chalanovi, ktorého som dnes spoznala. Vysoká postava, svaly a ten vlk. Tak nádherný, čierny ako tá najtmavšia noc.
,,Je to iné ako žiť osamote, máš okolo seba ľudí, čo ťa ochránia a bojujú za teba ak to je nutné. No, zároveň to vyžaduje veľa zodpovednosti. Ak si súčasťou svorky, stávaš sa súčasťou aj života, ktorý vedieme. Nie je vždy jednoduché vychádzať s každým, no práve svorka ťa robí silnejšou a odolnejšou. No, je to však život plný nástrah, nikdy nevieš kedy na teba spoza kríkov vyskočí vlk, ktorý sa rozhodol, že vyvolá vojnu na hraniciach. Nebojujeme teraz tak často ako v minulosti, no stále sa nájde pár odvážlivcov, ktorý si myslia že systém potrebuje zmenu."
Závidela som život vo svorke. Ja som musela bojovať sama za seba a nie vždy to bolo jednoduché, učila som sa na vlastných chybách a nočné mory, ktoré ma dodnes prenasledovali mi pripomínali, že si mám dávať neustále pozor.
***
,,N-nie. Prosím, pustite ma!" Snažila som sa vymaniť z mužského zovretia, no bol príliš silný na to, aby som mu mohla vzdorovať.
,,Vlčica, hmm..a navyše nespútaná. Čo keby som si ťa privlastnil? Hm? Poznačím ťa a už ťa tvoj druh nebude chcieť. Odhodí ťa ako zlomené šteňa a ty budeš sama. Oh áno, tá predstava sa mi veľmi páči." Zmietala som sa a snažila som sa ho kopnúť, aby jeho zovretie povolilo, no nepomohlo. Bol to chlap okolo štyridsiatky, ktorý sa ma dotýkal na miestach, ktoré boli slizké. Jeho jazyk mi oblízol nebezpečne kľúčnu kosť a ja som naklonila hlavu nabok. ,,Keď sa mi nechceš podvoliť, nedovolím ti odísť bez ujmy." Zreničky sa mi rozšírili a nedokázala som vydať ani hláska. Niečo studené a tenké sa dotklo môjho krku a už som len cítili silný zárez. Skríkla som a začala som sebou viac metať.
,,NIE!" Vystrašene som sa posadila na posteli a snažila som sa spomaliť moje dýchanie. Chytila som si krk a nahmatala som jazvu, ktorá sa mi tiahla na krku. Nepríjemná spomienka na noc, keď som kráčala domov z práce. Zavrela som oči a snažila som sa opäť tú spomienku vytesniť z mojich myšlienok. Keď sa mi to stalo, bola som krátko po premene, nevedela som bojovať a hlavne som bola slabá. Moja vlčica v tom období so mnou moc nekomunikovala a ja som nemala energiu bojovať. Najhoršie na tom bolo, že aj keď som sa na tú osudnú noc snažila zabudnúť, nedokázala som to. Nebola som dostatočne silná a odolná aby som zabudla a to ma ničilo. Po tom incidente som si zaumienila, že sa naučím bojovať, trénovala som niekoľkohodín denne len preto, aby som sa dokázala ochrániť. Bola som sama a stále sama som.
