,,Ak by si stretol moju rodinu, pochopil by si."
Život.
Striedanie dňa a noci.
Príroda, ktorá mení svoje farby a pred ktorou zvieratá hlavne v zimnom období utekajú a skrývajú sa do svojich malebných príbytkov.
California.
Nádherné slnečné mesto, plné turistov a neustále sa vracajúcich sa obyateľov.
Niekto by nedokázal pochopiť výnimočnosť tohto štátu a donedávna som do skupiny nevedomých ľudí spadala aj ja.
Avšak, práve vďaka mojím zabedneným rodičom som si začala viac všímať štát a samotné mesto Bakersville, ktoré dostalo prívlastok Mesto Vlkov.
Kedysi som žila oveľa jednoduchší život.
Pred 5 rokmi
Bol prvý letný deň a vonku nádherne svietil mesiac, ktorý ožiaroval celú ulicu. Ako každú noc počas splnu, ani teraz som nemohla spať a len som sa na posteli prehadzovala. Síce vonku nebolo také teplo, potila som sa a bolo pre mňa nesmierne ťažké uvoľniť sa.
K intenzívnemu poteniu sa pridala aj silná bolesť hlavy a ja som bola nútená sa posadiť.
Zhlboka som dýchala a vystrela som ruky. Potrebovala som upokojiť moje splašené srdce, no nech som sa akokoľvek snažila nešlo to.
Do izby zrazu vtrhol môj otec a vystrašene sa na mňa pozrel.
,,Lilian! Začalo sa to!" Zakričal na moju mamu, donedávna spiacu v rodičovskej izbe.
,,Martin? Čo sa deje?" dobehla za nami rozospatá mama a unaveným pohľadom sa pozrela na svojho dokonalého manžela, ktorý bol vyšší ako ona.
,,Mení sa." precedil otec a ukázal rukou na mňa.
,,To nie je možné." mama sa na mňa pozrela a so zhrozeným pohľadom ku mne pristúpila.
,,Oh zlatíčko...myslela som si, že tomuto sa vyhneme. Ani nevieš ako ma mrzí, že si týmto prejdeš, ale to je dobre. Budeš to mať aspoň za sebou. O pár rokov príde niekto, kto ťa bude veľmi milovať a ty zase jeho. Budete si súdení a vaša láska zachráni celú svorku."
,,Ešte má čas Lilian. Nehovor jej takéto kraviny. Ani si nie sme istí, či naozaj pre ňu niekto existuje." mama sa na otca škaredo pozrela a ja som na nich nechápavo hľadela.
,,Č-čo sa so mnou deje?"
,,Čoskoro to prejde, hviezda jasná." mama ma pohladkala po líci a ja som na moment privrela oči v presvedčení, že tá pulzujúca bolesť čoskoro prejde.
***
A tak sa začal môj príbeh.
V tú noc som sa premenila na bieleho veľkého vlka s nádhernymi modrými očami. Videla som mamu ako nadšene sa na mňa pozerá, no videla som aj otca, ktorý mi nevenoval ani jeden pohľad.
Od tej noci mnou každý jeden spln pohŕdal. Nevedela som prečo práve mne bolo osudom dané, kto vlastne budem. No jedno som vedela, môj život už nikdy nebude ako predtým. Musela som sa vyrovnať so svojou novou osobnosťou a tou obrovskou silou, ktorá vo mne tkvela.
Moje meno je Sereja Tynsová a som 20-ročná budúca študentka na Elite Wolf škole.
***
Celé moje detstvo som žila s pocitom, že som iná ako moji rovesníci. Neprikladala som tomu však žiadnu dôležitosť. Pochádzala som predsa z iných pomerov ako ostatní a preto som bola častokrát stredobodom pozornosti. Nie, že by som to chcela alebo potrebovala. Radšej som žila v ústraní, ako neviditeľná myška, no na základnej škole sa mi to moc nedarilo.
Stredná škola bola už o niečo lepšia. Občas sa našiel niekto, kto si myslel, že prehovoriť so mnou bude tá najlepšia možnosť.
Omyl.
Veľa ľudí v mojom okolí sa popálilo a ja som ich sledovala ako sa liečia.
Pád a vzostup.
Dve rozdielne slová pomenúvajúce rozličné obdobia môjho vlčieho života. Keby sa ma niekto spýtal pred 5 rokmi, kde sa vidím o 5 rokov neskôr, odpovedala by som jednoducho. Kancelária s výhľadom na more a 8 hodinový pracovný čas, ktorý samozrejme ako správny zamestnanec nebudem dodržiavať.
Nikto by si ani len nepomyslel, že jedného dňa skončím na škole pre vlkodlakov. Mala som mať dokonalý život, čo najďalej od môjho zastaralého otca, ktorého som tak nespočetne veľakrát sklamala.
Prichádzajúci hovor - Mama
S obrovským povzdychom som si priložila telefón k uchu a pozdravila som svoju mamu.
,,Zlatíčko, dúfam že si už v škole." Nad jej poznámkou som len prevrátila očami a zastala som pred budovou školy.
,,Áno mami som. Mohla by si ma prestať komandovať?" Odsekla som úštipačne a napravila som si plátenú tašku s nakresleným vlkom vyjúcim na Mesiac.
,,Správaj sa slušne mladá dáma."
,,Mama, nie som 5 ročné dieťa, ktoré pootrebuje aby ju jej vlastná rodina kontrolovala každých 10 minút. Mala by si mi viac dôverovať."
,,Dôverovali by sme ti, keby si nás tak často nesklamávala." Nôž do chrbta som teda od vlastnej matky nečakala.
,,Keby som mala viac dospelejších rodičov, veľa vecí by bolo inak." Moji rodičia veľmi radi dokazovali svoju dominanciu práve v správaní ku svojej jedinej dcére. Nejeden krát som odišla z domu len aby som sa vyhla narastajúcemu egu, ktoré nešlo zastaviť.
Odkedy však bývam sama a živím sa sama, ich správanie voči mne ochladlo o jednu tretinu. Nie som síce neustále sledovaná, no za to mi radi ukazujú svoju silu práve cez neustále komandovanie počas telefonických rozhovorov a na spoločných rodinných akciách, ktorých sa musím účastniť každý rok bezohľadu na to, či na to mám chuť alebo nie.
,,Tento víkend k nám príde tvoj strýko. S otcom očakávame, že sem prídeš už v piatok na obed, aby sme sa opäť raz dohodli na pravidlách. Neopováž sa meškať!" A zložila.
Vložila som telefón do zadného vrecka a na malú sekundu som privrela oči.
Rodičia a ich stupídne pravidlá, ktoré nedávajú nikomu zmysel okrem nich samotných.
Pravidlo č. 1
Prehovoríš až vtedy, keď ťa k tomu niekto z nás vyzve.
Pravidlo č. 2
Od jedálenského stola odídeš ako posledná a upraceš zvyšný riad.
Pravidlo č. 3
Pred hosťami nebudeš piť alkohol a ani sa moc ukazovať. Budeš pokorná a dohliadneš na to, aby naši hostia mali všetko, čo budú potrebovať.
3 základné pravidlá, ktorých som sa musela držať na každej významnejšej akcií.
YOU ARE READING
Sereja
Fantasy*** ,,Myslíš si, že keď vládneš najväčšej svorke v našom meste, že si kráľom všetkého živého?" pomaly som k nemu pristúpila a pozerala som sa mu priamo do jeho modrých očí, ktoré by ma najradšej prebodli. ,,Vlčie dieťa, dávaj si pozor na ten podrez...
