Sereja

10.kapitola

,,Útek nie je vždy tou správnou voľbou."

Dnešný deň sa mohol stať najkrajším dňom môjho života. Naučila som sa niečo nové z histórie vlkodlakov, strávila som deň s bláznivým Michaelom a Reedom, no samozrejme vesmír ma asi naozaj nemal rád, keď hneď potom ako som odišla od chalanov sa niekto rozhodol zatiahnúť ma do uličky a prišpendlil ma k stene. Vlk, ktorý mohol byť zhruba v mojom veku vyzeral, že ma každú chvíľu zabije. Bol silný a jediné na čo som sa zmohla práve v tej chvíli bol silný krik, vďaka ktorému sa v uličke zjavil Reed a Michael.

Reed odhodil chalana na stenu oproti a ja som si kľakla na kolená. Potrebovala som do svojich pľúc nabrať znovu vzduch. Privrela som oči a nevnímala som ostatných. Zaregistrovala som pri sebe Michaela, ktorý sa mi snažil prihovárať, no nebola som schopná mu odpovedať.

,,Ale, ale alfa Reed. Aké to milé prekvapenie, ďalšia štetka, čo ti zohrieva posteľ?" opýtal sa posmešne a už som iba počula ako niečo silno prasklo. Zdvihla som pohľad a videla som ako chalan letí k zemi a Reed sa nad ním skláňa.

,,Čo ti urobila? Ha? Na vlčice predsa neútočime ty idiot!" Skríkol Reed a ja som sa s Michaelovou pomocou postavila na nohy.

,,Kvôli tej štetke môj otec sedel v base." Zavrčal a ja som sa vystrašenými očami pozrela na Reeda, ktorý svoj pohľad otočil na mňa.

,,O čom to hovorí?" opýtal sa ma, no ja som záporne pokrútila hlavou.

,,Slečinka nevie? Spomínaš si na nočný incident, ktorý sa udial dva roky dozadu?" Po jeho otázke ma oblial studený pot a keby ma Michael nedržal asi by som odpadla. ,,Ako vidím niekto si práve spomenul, že v tú noc mal zomrieť." Neznámy sa zasmial, čo však robiť nemal.

,,Už mlč Dalton! Nech sa v tú noc stalo čokoľvek, nič z toho ti nedáva právo zaútočiť na vlčicu. Pomiatol si sa?" Skríkol na neho Michael, no Dalton sa iba zasmial.

,,Tá žena zomrie, či sa vám to páči alebo nie. Teraz ju síce chránite ale nebudete pri nej naveky, dostanem ju a rozpáram ju na kusy. Vychutnám si to-" Reed Daltona zdvihol do vzduchu a pár krát ho tresol o stenu. Dalton stratil vedomie a Reed ho pustil.

Držiac sa Michaela som pristúpila bližšie, aby som sa pozrela na Daltona. Prerývane som dýchala a aj napriek mojej snahe upokojiť sa, so mnou moje ruky nespolupracovali a triasli sa mi.

,,Si v poriadku?" na Reedovu otázku som iba prikývla hlavou a pozrela som sa mu priamo do očí. V jeho očiach sa odzrkadľoval hnev a strach zatiaľ, čo v tých mojich bolo pravdepodobne vidno iba strach.

,,Ublížil ti?"

,,Okrem toho, že sa ma pokúsil uškrtiť? Nie, nestihol nič spraviť. Ďakujem za záchranu chalani. Ako ste vedeli, že sa niečo deje? Síce som zakričala, no vám trvalo ani nie sekundu aby ste sa sem dostali."

,,Môj vlk. Neviem, ako sa to stalo, no povedal mi, že si v nebezpečenstve a potom sme počuli krik." Nechápavo som pokrčila obočie.

'Malya? Vieš niečo o tom?'

'No...ja a Reedov vlk sme sa po včerajšku spojili, dokážeme spolu komunikovať a vycítil, že sa niečo deje.'

,,Ona si snáď robí srandu." Chalani sa na mňa nechápavo pozreli a ja som sa zhlboka nadýchla.

,,Naši vlci sa včera spojili. Preto tvoj vlk vedel, že sa niečo deje."

,,Nevedel som, že sa také niečo dá." podotkol Michael a mal pravdu. Ani ja som netušila, že sa vlci dokážu spojiť až takto. Ďalšia z vecí, ktorá mi nebola poriadne vysvetlená. Milujem svojich rodičov.

Bolo tak strašne veľa vecí, ktoré som o svete vlkov nevedela. Nemala som ani potuchy, ako rýchlo sa dokážu vlci hojiť. Čo nám napríklad dokáže ublížiť, či existuje nejaká vlčia protilátka na jedy. Na nachádzanie informácií som bola sama a nevedela som ako z toho kolotoča von. Zmierila som sa s tým, že nebudem súčasťou žiadnej svorky. Osamelá vlčica, ktorá nie je spojená pretože ju láska stále nenašla. Áno, presne toto bol môj osud.

***

,,Povieš mi, čo od teba chcel Dalton?" spýtal sa ma Michael, zatiaľ čo sme sedeli v aute a ja som na malý moment privrela oči. Daltona chalani naložili do kufra a mňa prinútili s nimi ísť až do svorky. Nepáčilo sa mi, že sa tu objavil, človek, ktorý ma mohol kedykoľvek zabiť. Bol dosť silný na to, aby mi ublížil. Nech som trénovala akokoľvek, on bol silnejší, rýchlejší a odolnejší ako ja. Periférne som sa pozrela na Reeda, ktorý neprehovoril odkedy sme nasadli do auta. Cítila som jeho vnútorný nepokoj, no nevedela som prečo to tak prežíva.

,,Chalani, sú veci, ktoré o mne neviete."

,,Takže čo? Nepovieš nám to, iba preto lebo nás dostatočne dobre nepoznáš? Pre božstvo Sereja! Práve sme ťa zachránili z pazúrov človeka, ktorý je dosť násilnícky. Mali by sme vedieť, do čoho si sa to namočila." Reed zaťal päste a ja som nasucho preglgla.

,,V poriadku. Daltonov otec sa ma pred pár rokmi pokúsil pošpiniť." Reed prudko zabrzdil a ja som mala čo robiť, aby som hlavou nenarazila do prístrojovej dosky auta. Pozrel sa na mňa a Michael sa za mnou naklonil.

,,Pokúsil pošpiniť ako-" prikývla som a Reed sa nahlas nadýchol.

,,Vzdorovala som mu, tak mi zanechal spomienku na ten večer v podobe jazvy, ktorú ste si asi všimli. Na jeho nešťastie a moje šťastie, niekto počul môj krik a rozhodol sa zavolať políciu. Mala som na mále, záchranárom sa podarilo ma ošetriť, no zostala mi jazva, ktorú musím zakrývať. Policajtom som pri vyšetrovaní povedala iba čiastočnú verziu a on bol obvinený z ťažkého ublíženia na zdraví a bol odsúdený na 5 rokov väzenia bez možnosti skoršieho prepustenia. Jeho syn, Dalton, ma práve preto neznáša. Mojou vinou sa jeho otec dostal na to prekliate miesto."

,,Dostal sa tam lebo si to zaslúžil Sereja. Nie všetko zlé, čo sa stane druhému je automaticky tvoja vina. Mohol si za to sám, mal jediné šťastie, že sme sa o tom nedozvedeli, popravil by som ho na hraniciach svorky a nechal by som ho zhniť." Pozrela som sa na Reeda a nemohla som uveriť vlastným ušiam. Naozaj by bol schopný urobiť niečo také odporné len aby potrestal niekoho, kto mi ublížil?

'Samozrejme Sereja, očividne mu na nás záleží. Môžeme byť rady, že sme dnes neumreli. Jediné šťastie, že sa u nás chalani objavili tak rýchlo.'

'Máš pravdu Malya, len sa mi nepáči, že mám ochrancov. Viem sa predsa brániť.'

'Áno, videla som ako sa dokážeš brániť. Nechaj to tak Sereja, oni nás ochránia a k nám si už nikto nedovolí, ani tvoja trafená rodina.'

,,Čo bude teraz s Daltonom?" opýtala som sa, keď sme vystúpili z auta. Reed odparkoval auto na priľahlé parkovisko na území svorky a videla som, že sa k nám blíži nahnevaný Silas.

,,Dostane to, čo si zaslúži. Člen susednej svorky nemôže len tak napadnúť člena mojej svorky. Pošlem odkaz jeho vodcovi a oboznámim ho s postupom. Dalton bude rád ak prežije." Nechápavo som sa pozrela na Reeda. ,,Čo?" opýtal sa ma, keď videl, že ho pozorujem.

,,Ja predsa nepatrím do vašej svorky."

,,Už do nej patríš Sereja. V momente, ako sme sa s Reedom rozhodli ťa zachrániť si sa stala právoplatnou členkou našej svorky. Vitaj v rodine." Prekvapene som sa pozrela na trojičky a neozmohla som sa ani na slovo.

Nielenže som dnes bojovala o svoj vlastný život, no stala som sa súčasťou svorky, o ktorej som ani vo sne nesnívala. Môj život sa za posledných pár dní dokázal otočiť o 180 stupňov a ja som ani len netušila, čo všetko ma ešte len čaká. Jedno však bolo jasné, rozbehnutý vlak už nezastavím a ak z neho vyskočím počas jazdy, nedopadnem dobre.

Zostávalo mi teda jediné, prijať novú situáciu a vžiť sa s novou rolou.