Malfoy Problem

14. kapitola

Ospravedlňujem sa za to čakanie, bola som celý víkend bez internetu :D Dúfam, že vám to nová kapitola vynahradí. Enjoy! :)

Hermiona    

     Už ste niekedy mali pocit, že ste sa ocitli vo svojej nočnej more? Tak presne tak som sa teraz cítila. Celé roky sa mi snívalo o tomto dome, o tom dni, keď nás sem privliekli lapači a Bellatrix ma mučila. Striaslo ma. Najhoršie na tom všetkom bolo, že sa tu odvtedy nič nezmenilo. Ako tu mám vydržať celý deň, keď už len týchto pár minút mi naháňa neuveriteľný strach a mám chuť utiecť s krikom?! Veru, keby tu teraz bol triediaci klobúk, určite by si dvakrát rozmyslel do akej fakulty ma zaradiť.

      Malfoy, ktorý si očividne nevšimol moje psychické rozpoloženie zamieril dlhou chodbou do nejakej mne neznámej miestnosti. Len nie salón, prosím, len nech to nie je salón! Bol to salón, ale nie ten kde sa to odohralo. Vydýchla som si. V čalúnenom kresle, ktoré vyzeralo ako ukradnuté z prehliadky nejakého starodávneho zámku, sedela Malfoyova mama a pila čaj. Oproti nej, v druhom kresle, sedela mužská postava s tvárou skrytou za novinami. Nepochybne Malfoyov otec.

„Mama, otec," oslovil ich Malfoy, „sme tu." Narcissa odložila šálku na konfernčný stolík a postavila sa. Na tvári sa jej rozlial nie veľmi nadšený úsmev.

„Draco," oslovila syna a ponáhľala sa k nemu, aby ho objala. Malfoy  z toho nevyzeral byť príliš nadšený.

     Očami som zablúdila k Luciusovi. Sedel v kresle, noviny držal zložené v rukách a zízal na mňa. Na mňa! Po dlhom čase sa mu tu ukáže jediný syn a jediné na čo civie som ja! Ale čo som čakala, to nie kvôli Malfoyovmu najlepšiemu priateľovi skončil v Azkabane.

„Viem, že sa už poznáte, ale asi by bolo slušné osobne vás zoznámiť," ozval sa Malfoy a omotal mi ruku okolo pása čím ma prinútil odtrhnúť zrak od chladných očí jeho otca. Môj prvý inštinkt bol jednu mu vpáliť, ale potom som si uvedomila, že sa nachádzam na nepriateľskom území. Ak by som ho udrela, došlo by im, že niečo nie je v poriadku a to by bol asi koniec môjho pokojného života.

„Zoznámte sa s Gran- Hermionou, mojou manželkou."

     Dúfala som, že si nikto nevšimol jeho malé zakoktanie na mojom mene ani to, ako som sa tomu takmer zasmiala. Narcissa na mňa uprela svoj skúmavý pohľad a ja som sa na ňu usmiala ako keby som bola rada, že ju spoznávam.  

„Teší ma, rada vás konečne spoznávam," prehovorila som. Všetkým nám bolo určite jasné, že to nie je pravda. Oni neodpustili mne, že som dostala Luciusa do väzenia a ja zase im, že sa mňa a mojich priateľov pokúsil zabiť. No tvárili sme sa, že to tak nie je.

„Vitaj, Hermiona," ozval sa Lucius a konečne vstal z kresla. Z jeho hlasu mi naskakovala husia koža. „Dovoľ, aby sme ťa privítali v našej rodine."

„Ďakujem."

     Tým sa rozhovor našťastie skončil. Malfoyovci zavolali domáceho škriatka, aby nás odviedol do izby a oznámili nám, že obed bude presne o dvanástej. Vyšliapali sme na druhé poschodie, kde sa nachádzala ďalšia tmavá chodba s kopou dverí. Trochu mi to pripomínalo Siriusov rodičovský dom na Grimmauldovom námestí, kde sme sa počas vojny nejaký čas skrývali.

„Nech sa páči, vaša izba," zapišťal škriatok a zastal pred dverami na konci chodby.

„Ďakujeme," poďakovala som. Drobné stvorenie na mňa prekvapene pozrelo a potom sa mi hlboko uklonilo. „Ak by ste niečo potrebovali, stačí len lusknúť prstami." Ozvalo sa hlasné PUK a s Malfoyom sme na chodbe osameli.