Malfoy Problem

11. kapitola

Nová kapitola, snáď sa bude páčiť ;)

Hermiona

      Vyvalila som naňho oči. Bohovia, ja som to nestihla! Odvar zaúčinkoval a z Malfoya je rarášok! Oprela som sa o rám dverí, aby som sa nezrútila na zem a pomaly vstrebávala tento fakt. Z Malfoya je rarášok. Z Malfoya. Je. Rarášok. Chvíľu mi trvalo než mi to plne docvaklo. Keď sa tak stalo, rozrehotala som sa.  

„Som rád, že sa na mne bavíš, ale mohla by si ma vpustiť dovnútra skôr ako ma niekto takto uvidí a ponížim sa ešte viac?!" Skoro som sa strepala na zadok, čo som sa tak veľmi smiala. Hlas mal piskľavý a na každom druhom slove vyskakoval. Merlin, asi sa pocikám od smiechu.

      Malfoy to už nevydržal odstrčil ma bokom a vošiel do bytu. Nejako sa mi podarilo pozbierať sa a nasledovať ho. Rarášok- Malfoy žuchol na sedačku pri čom mu krátke nohy zostali visieť vo vzduchu. Potlačila som ďalší výbuch smiechu. Nemôžem uveriť, že pred dvoma minútami som sa tu pre to zožierala a chytala sa to zastaviť a teraz mám pocit, že je to tá najvtipnejšia vec, akú som kedy videla. Dokonca vtipnejšia ako vidieť Rona jačať ako ženskú kvôli drobulinkému pavúčikovi, ktoré ho nie je dobre vidieť hádam ani pod mikroskopom. A to bola teda riadna sranda, to vám poviem.

„Nemôžem uveriť tomu, čo si mi urobila," zavrtel hlavou Malfoy. „A to som si myslel, že to ja som ten podlý."

„Hej, sám si si o to koledoval!" ohradila som sa. „Nemal si ma tak hnusne ohovárať!"

Zvraštil čelo; vyzeralo to vážne komicky. „Kedy som ťa-"

„Počula som, čo si povedal Blaisovi." Odkašľala som si a čo najvierohodnejšie napodobnila jeho preafektovaný hlas. „Bola príšerná! Kiežby som ju bol odmietol, ušetril by som si tak najhoršie skúsenosť vo svojom živote. Ver mi, nechceš s ňou skončiť v posteli. Nikdy." Samu ma trochu prekvapilo, že si to tak dobre pamätám. Možno ma to nakoniec zasiahlo viac, ako som si myslela.

„A ako ťa, pre Merlina, napadlo, že hovorím o tebe?!" vypliešťal na mňa oči.

„Možno preto, čo sa stalo v noci?!"

     Zarazil sa. Hodnú chvíľu ani jeden z nás nič nehovoril, a potom Malfoyovi došlo na čo narážam.

„Pre Merlina, ty- ty si si myslela, že sme...že my..." habkal.

„Prepáč, ale zobudila som sa v tvojej posteli, v tvojej košeli a bez vrchnej časti spodného prádla po tom, čo som to v noci prehnala s alkoholom. Čo by si si na mojom mieste myslel ty?!"  

„Bohovia, ty si taká strašne sprostá," povzdychol si Malfoy. No tak to pŕ, ja som sprostá?! Asi zabudol na fakt, že to nie ja tu sedím v podobe raráška!

„Áno, a objasníš mi aj prečo, ty mudrc?" zazrela som naňho.

„Pretože je to tak! Nemohla si proste povedať, že si nás počula?! Bol by som ti povedal ako to bolo!" rozkričal sa na mňa. „Lenže ty nie, radšej budeš konať unáhlene a pokazíš mi reputáciu! Ďakujem ti veľmi pekne, Grangerová!"

      Stratila som reč. Čo to povedal? Bol by som ti povedal ako to bolo. Je- je možné, že sa možno nič nestalo? Ale o čom to potom hovoril?

„Ako si to myslel?" opýtala som sa. „Vysvetli mi to!"

Malfoy si vzdychol. „Vtedy v noci sa nič nestalo, moju košeľu si mala preto, lebo v tom bistre, kde sme boli si sa rozhodla odhaliť a ja ako správny gentleman som ti dal moju košeľu." Zostala som ako omráčená. Rozhodla som sa odhaliť?! No do pekla!