Malfoy Problem

44. kapitola

Poznámka autora

Na úvod... Viem, že som sľubovala nové kapitoly v utorok, ale včera mi to nevyšlo, lebo som študovala na opravovanie známok. Dnes to tiež nevyzeralo bohvieako, lebo... Poznáte ten pocit, keď ani po všetkom, čo ste urobili, nie ste dosť dobrí? No okej, to je jedno... Len že moje negatívne pocity možno trochu ovplyvnili aj novú kapitolu...na ktorú ste určite viac zvedaví ako na moje drísty :) A ešte by som vás chcela poprosiť, aby ste omrkli story Felton's problem od leusasladicekova, je to na dobrú vec :)

Hermiona

Čo prosím?! Scarlett tehotná?! A Draco je otcom?! Vylúčené, povedal mi predsa, že s ňou nič nemal. Toto je určite len nejaký zlý vtip alebo len ďalšie z nechutných klamstiev Rity Skeeterovej. Pozrela som sa na autora a zostala som ako obarená- nenapísala to Rita Skeeterová, ale Kenneth Louis, jeden z najnormálnejších reportérov, akých Denný Prorok má. On by o niečom takomto neklamal.

Prečítala som si ten článok ešte asi päťkrát a čím ďalej tým viac som mala pocit, že omdliem alebo sa udusím, alebo mi vo vnútri niečo exploduje. V očiach sa mi nahromadili slzy, takže som už nevidela ani na písmenká. Šmarila som noviny na zem a začala hystericky kričať. Nie, nie, nie a nie!! Prisahal mi, že sa nič nestalo. Klamal mi, ako mi mohol klamať?! Hlasno som sa rozvzlykala a netrpezlivo si utierala slzy, no nezastavilo ich to. Plakala som tak nahlas, že ma muselo byť počuť aj na Oddelení záhad, ale keďže v mojom okolí skoro nikto nie je, nemohli ma počuť.

Trvalo mi nejakú chvíľu kým som sa dala ako- tak dokopy. Ak som si myslela, že tá bolesť z Ronovej nevery a zrady bola niečo, ani zďaleka to nemalo na to, čo som cítila práve teraz. Nedokážem to ani opísať slovami. Slzy sa valili úplne bez môjho pričinenia, pľúca sa zúfalo snažili pracovať, no akosi to nefungovalo. Mala som pocit akoby ma trhalo zvnútra.

Tesne som si objala hruď rukami a horko- ťažko sa vytackala z kancelárie. Oprela som sa o stenu a potlačila hlasný vzlyk, ktorý sa mi dral z hrdla. Dýchaj, hlavne dýchaj, na to sa teraz sústreď. Ako v mrákotách som kráčala- skôr sa podkýnala- k dverám na konci chodby, kde úradoval Kingsley. Potrebovala som jeho pomoc.

„K- Kingsley," slabým hlasom som ho oslovila vo dverách. S úsmevom vzhliadol od práce, ktorú mal na stole, ale keď ma uvidel, v sekunde zvážnel.

„Hermiona, pre Merlina, čo sa stalo?"

Zatvorila som za sebou dvere a podišla o krok bližšie. Nádych, výdych, nádych, výdych... Po lícach sa mi ďalej valili slzy, ale nebolo v mojej moci ich zastaviť. Cítila som sa plná bolesti a zároveň taká prázdna, neviem ako je to vlastne možné. Uvedomovala som si každú čiastočku svojho vnútra a pri tom nevnímala, že nejaké vnútro vôbec mám. Dáva to vôbec zmysel? Chúďa moje krehké srdce, toľko bolesti, čo som mu spôsobila len preto, že som taká neopatrná. Bola som taká hrozne hlúpa! Prečo som mu verila, prečo som sa doňho zamilovala, prečo som mu dala moc zlomiť ma? Ako som si čo i len na chvíľu mohla myslieť, že to nezneužije, tak ako Ron?!

„Po- potrebujem, aby...aby sa ma zbavil toho prekliateho prsteňa," vydralo sa zo mňa.

Kingsley ku mne podišiel a chytil ma za ponúkanú ruku. Skepticky sa na ňu zahľadel.

„Ale Hermiona..."

„Prosím, Kingsley, ja už nemôžem!" nečakane hlasno som zvolala. „Mám toho dosť, takto sa cítiť! Sklamaná, prázdna, zranená! Už dosť, prosím!"

„Čo sa stalo? Vyzerali ste v poriadku," zaujímal sa. Trhane som sa nadýchla. Prečo sa v tom musí vŕtať, nemôže mi proste vyhovieť?!

„Nechcem...nemôžem o tom hovoriť," odvetila som. „Kingsley, prosím, len tú kliatbu zruš. Viem, že ešte neuplynulo šesť mesiacov od tvojho trestu, ale nemaj strach. Odchádzam, dávam výpoveď."