9. kapitola

15.2K 876 57
                                    

Hermiona      

      Tak pre toto som mala taký nepríjemný pocit z toho, že sem idem! Nie z toho, že sem každú chvíľu môže nabehnúť Ron a pokaziť mi tak celý deň, ale skôr toho ako Weasleyovci zareagujú na moje „manželstvo" s Malfoyom. Do pekla, a ja hlúpa som na to ani nepomyslela! Akú báchorku im mám teraz povedať? Pravdu som im povedať nemohla, už by som značne porušila žiadosť Ministra mágie keby to vedelo toľko ľudí. Navyše som si ani nebola istá či si to dokážu nechať len pre seba. No na druhej strane, mám klamať? Klamať Weasleyovcom, ktorí boli ku mne vždy takí milí a boli mi ako druhá rodina?

„Znamená to presne to, čo tam vidíš, George," odvetila som. 

     Klamať im bolo ako strácať samu seba. Neznášala som ľudí, ktorí vodia iných za nos a teraz som tu a klamem ľudí, na ktorých mi záleží najviac na svete. George sa zatváril akoby neveril svojim ušiam, teda, uchu.

„Prosím?" spýtal sa. „Čo si povedala."

„Počul si, čo som povedala."

„Takže ty priznávaš, že je pravda to všetko, čo o tebe a Malfoyovi popísali v Prorokovi?" Prečo sa stále musel vypytovať akoby bol hluchý?! S každou jeho ďalšou otázkou som mala chuť vyhŕknuť, že je to lož, že Malfoya nemilujem, že s ním nič nemám a želám si, aby sa to všetko už skončilo.

„Áno, je to pravda," povedala som namiesto toho. 

     Pripadalo mi to akoby to vyšlo z úst niekomu inému a ja som sa tomu iba bezmocne prizerala. Ale čo som mohla robiť? Ak by som im povedala pravdu, mohla by som ich ohroziť viac ako touto lžou. Kingsley by im mohol pekne zavariť, ak by sa dozvedel, že o tom vedia. Možno nie, ale rozhodne som to nechcela riskovať.

     V obývačke zavládlo hrobové ticho. Charlie a Audrey, ktorí Malfoya nepoznali, sa tvárili, že by radšej boli niekde inde, Angelina sa tvárila prekvapene, pán Weasley zaskočene, no a George...oprel sa o rám dverí, ako by bolo zrazu ťažké stáť na nohách. Vyzeral zarmútene a nesúhlasne zároveň. Netuším ako sa mu podarilo odzrkadliť naraz tie dve emócie.

„Pre Merlina, Hermiona," zastonal, „čo si to urobila?"

„Tak prepáč, že som po prvýkrát vo svojom živote urobila niečo, čo som naozaj chcela bez ohľadu na to, čo si pomyslíte," vyhŕkla som. 

     Bola to lož, nehanebná lož, za ktorú sa určite usmažím v ohňoch pekelných, ale dopálilo ma, že sa správal akoby som bola dieťa. Som dospelá a slobodná, môžem si robiť, čo chcem a nemusím sa zodpovedať nikomu. A určite nie Georgovi Weasleymu, nezávisle od toho ako veľmi som ho mala rada. Svoj život som si mienila žiť po svojom a nie tak ako chceli druhý.

„Ty ho fakt miluješ?" opýtal sa trochu prekvapený mojou ostrou poznámkou. „Preto si sa zaňho vydala?"

     Prehltla som pravdivé slová, ktoré sa mi drali na jazyk a tresla ďalšiu lož. Bolo to také ľahké, asi ako klamať lapačom o tom, kto som. Pri tej spomienke ma striaslo.

„Áno," vytisla som zo seba. „Chodili sme spolu tak rok, tajne, samozrejme, pretože sme sa báli, ako zareaguje čarodejnícka komunita, ale keď sme boli vo Vegas, nejako sa celý náš vzťah vyhrotil a vzali sme sa. Bolo to spontánne a rýchle, ale... už sme dlhšie nechceli popierať našu lásku." Merlin, išlo to úplne samo! Sypala som zo seba jednu lož za druhou akoby som ich čítala z vopred pripravených kartičiek.

„Mrzí ma, že som vám to nepovedala, ale viem, čo by ste si mysleli. Nikdy by ste ho neprijali. Vedela o tom iba Ginny a vlastne to vďaka nej sme sa vzali, keď nás oboch pozvala do Vegas." 

Malfoy ProblemWhere stories live. Discover now