Malfoy Problem

6. kapitola

Hermiona

       V noci som toho Merlinvie koľko nenaspala, prášky som si nedokúpila a nechcela som riskovať ďalšie nočné mory, takže som mala kopu času plánovať efektívnu pomstu. Knihy veľmi nečítal, aspoň podľa toho čoho som bola svedkom, nepripadalo teda do úvahy zničiť mu ju tak ako on mne. Zostávalo len nájsť niečo, čo je mu dostatočne drahé a využiť to na pomstu. Povzdychla som si, to vôbec nebude jednoduché.  

      Kým konečne svitlo ráno úroveň mojej energie bola takmer na nule. Cez od únavy privreté viečka som ledva niečo videla, telo som mala akoby z ocele a bola som totálne grogy. Nemala som síl ani na to, aby som sa vyhrabala z postele, nie to ešte ísť do práce a kysnúť tam dvanásť hodín! Merlin, tak strašne sa mi chcelo spať!

     S vypätím všetkých síl, ktoré som dokázala pozbierať a s použitím všetkej zostávajúcej energie som odkopla paplón a vyteperila sa z postele. Teplo prikrývok ma v momente opustilo a ja som mala chuť znova zaliezť späť, hodiť sa na maródku a zostať tak celý deň. Ale vedela som, že nemôžem.

     Netuším ako som sa dosala do kúpeľne a umyla sa, a potom sa vrátila do izby a navliekla si oblečenie. Všetko akoby sa odohrávalo mimo môjho tela, videla som, že sa mi nohy a ruky hýbu, ale vôbec som to necítila. Pripadala som si ako živá mŕtvola.

      Odšuchtala som sa do kuchyne, kde už postával Malfoy a pripravoval si kávu. Ten chlap jej vypil na hektolitre! Muklov možno neznášal, ale tomuto muklovskému nápoju načisto prepadol. Hm, má rád kávu, to by som mohla zneužiť. Len neviem ešte ako. Zmocnila som sa kávovaru, keď si svoje espresso prelial do termosky alebo čo to už bolo a pripravila si cappuccino. Kým som čakala na jeho prípravu široko som zívala a netrpezlivo som poklopkávala nohou. Trvalo to večnosť a ja som sa vážne bála, že to už nevydržím a z podlahy si urobím improvizované lôžko na spanie.

     Konečne sa ozvalo cinknutie, ktoré oznamovala, že je káva hotová a ja som si uľavene vzdychla. Preliala som ju do hrnčeka a hltavo ju vypila, až som si trochu spálila jazyk.

„Ťažká noc, Grangerová?!" doberal si ma Malfoy. „To si do rána sedela s nosom v knihách?" Zaťala som čeľusť a proste ho ignorovala, nemienila som plytvať svojou novonadobudnutou energiou na Malfoya. V duchu som si prisľúbila, že keď sa večer vrátim domov budem mať môj plán pomsty hotový.

Draco

      Prehnal som to, vedel som to. Nemal som jej tú knihu podpáliť, viem predsa, aká je na ne háklivá. Ale keď... ona ma tak naštvala! Celkovo som nemal dobrý deň, ani pivo s Blaisom to nenapravilo, a proste mi rupli nervy. Tiež som len človek, mám len istú hranicu trpezlivosti. A som Malfoy, takže je prekliato nízka. Keď vytiahla môjho otca, proste som sa neovládol. Nebola to proste moja najobľúbenejšia téma. Keď ma obliala tou vodou a zakričala na mňa, že ma nenávidí, prepadli ma mierne výčitky. Áno, šokujúce, čo? Draco Malfoy má svedomie, a dokonca ma výčitky kvôli Grangerovej. Tento svet sa musel totálne zblázniť.

     V noci som sa bol zase prevetrať, no tento raz som neskončil v krčme. Bezcieľne som sa túlal ulicami tichého, nočného Londýna a nechal myšlienky voľne prúdiť. Došiel som až k Hyde Parku, kde som si sadol na lavičku a sedel tam dovtedy, kým obloha nezačala blednúť a za horizontom začalo vykúkať slnko. Už dlho som nebol hore do rána, celkom mi chýbal pohľad na východ slnka. Noc pre mňa predstavovala upokojenie, ale východ slnka nádej. Vždy som si hovoril, že ďalší deň bude iný, lepší, že sa postavím svojím démonom a oni konečne odídu. So svitaním každého ďalšieho dňa vo mne skrsla nádej na nový začiatok. Ktorý však stále neprichádzal.