Malfoy Problem

29. kapitola

Toto ste nečakali, čo? :P Takto skoro :D Ale dnes mám čas a potom...berte to ako vynahradenie toho piatka ;) Nech sa vám nová kapitola páč a snáď ma nezabijete ;)

Draco

V panike som sa od nej odtiahol a posadil sa. Pre drahého Merlina, vážne som si práve pomyslel, že...že ju... Nie, určite nie, nie je to predsa pravda! Alebo áno? Do riti!

„Deje sa niečo?" opýtala sa Grangerová a zmätene sa na mňa otočila. Sakra a teraz čo? Nemôžem na ňu predsa vybafnúť, že „Ale nič, iba som si práve pomyslel, že ťa milujem, no nie je to absurdné?!" Jej reakcia by nepochybne stála za to, ale momentálne som nebol v stave na žarty.

„O- ospravedlň ma," zakoktal som.

Postavil som sa z postele a bleskovo prešiel do kúpeľne. Opláchol som si tvár, aby som sa trochu spamätal a zahľadel sa na svoj odraz v zrkadle. Nemilujem Grangerovú, nemôžem! Lepšie sa poznáme iba niečo vyše mesiaca a navyše som sa stále tak celkom nespamätal zo Scarlett. Naozaj?! ozval sa môj vnútorný hlas. Tak schválne, kedy si naposledy pomyslel na Scarlett. No, hm, už to bude nejaký ten piatok. Ale to predsa nič neznamená! Alebo áno? Do čerta, Draco, čo sa to s tebou deje?!

Hermiona

Celá dovolenka ubehla neuveriteľne rýchlo. Ani som netušila kedy a už bolo načase sa zbaliť a chytiť lietadlo. Odchádzali sme v nedeľu ráno, preto sme zo soboty vyťažili koľko sa dá. Žiadne vylihovanie na pláži, kúpanie v mori a sŕkanie Sex on the beach! Vytiahla som Malfoya, na jeho veľkú mrzutosť, do mesta, aby sme si obzreli aj nejaké pamiatky. Nezniesla by som predstavu, že som bola v zahraničí, ešte k tomu v Španielsku a nevidela nič z ich kultúrneho bohatstva. Obzreli sme si jaskyne, Aqueduct- most vybudovaný v 19. storočí- kostol El Salvador, Balcón de Europa a podobne. Zabili sme tým celý deň a nohy nás večer tak boleli, že sme nedokázali odkráčať ani na večeru. No podľa mňa to stálo za to.

Čo sa týka Malfoya, netuším, čo sa mu v tú noc pred pár dňami stalo. Nič mi na to nepovedal a keďže z tej kúpeľne vyšiel až keď som spala, ani nemusel. Nepýtala som sa ho, ak by chcel, aby som to vedela povedal by to. Od toho večera však poctivo spal na gauči a vôbec sa nesťažoval. Napadlo mi, že ho to možno desí to, čo medzi sebou máme, tak ako mňa. Je to príliš intenzívne, príliš spaľujúce a nevyspytateľné. Mám rada veci pod kontrolou a toto teda rozhodne pod kontrolou nemám. Zrejme ani on nie, preto radšej hodil spiatočku.

Domov sme odchádzali spolu s Blaisom, ktorý ma celú cestu v lietadle zabával, takže som nemusela rozmýšľať nad tým, ako sa bude môj a Malfoyov vzťah vyvíjať ďalej. Pozvala som ho na večeru, ale láskavo odmietol, vraj sa má s niekým stretnúť. Ten teda nestráca čas! Vyzdvihli sme si batožinu a zamierili domov. Už mechanicky sme sa chytili za ruky, no neprehovorili sme ani slovo.

Vybalili sme sa, navarila som obed, ale Malfoy bol celý čas zalezený vo svojej spálni. Už to zachádza priďaleko, chápem, že sa bojí, ale to neznamená, že vyhýbanie sa mi je riešenie. Osobne si myslím, že by to aj tak nebolo nič platné. Podišla som k jeho dverám, dumala či mám zaklopať- nakoniec som si povedala, že na čo- a vpálila som dnu. Sedel na posteli, chrbtom sa opieral o rám postele a civel do papiera. Podľa toho neprítomného pohľadu mi bolo jasné, že nevníma, čo sa tam píše.

„Depkuješ?!" nadhodila som. Dvakrát zažmurkal a potom sa na mňa pozrel.

„Čože? Prečo by som mal?"

„Nie? Super!" zvolala som. „Tak by si mi mohol povedať prečo sa správaš ako profesionálny agent." Vystrúhal nechápavý výraz a ja som si vzdychla.